Je slovenčina skutočne najťažší jazyk na svete?
Prednedávnom obiehala internet elektronická pošta s textom, ktorý tvrdil, že slovenčina je najťažší jazyk na svete. Pod článok sa podpísal údajný jazykový typológ prof. doc. Vladimír Trnka, orgán Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Jazykovedného odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady ministerstva kultúry. Háčik je v tom, že v žiadnej z uvedených inštitúcií o tomto „jazykovom typológovi“ ani len nechyrovali, článok je napísaný s neprehliadnuteľnými chybami a prináša množstvo mylných či nepresných informácií.
O stanovisko sme požiadali Slavomíra Ondrejoviča, riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. O tom, prečo spomínaný email nemá s Jazykovedným ústavom Ľ. Štúra SAV ako i o tom, prečo nie je inkriminovaný email pravdivý sa dočítate v Reakcii riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV na podvodný email:
KULTÚRA SLOVA – ROČNÍK 41 – 2007, ČÍSLO 6:
Je slovenčina najťažší jazyk na svete?
SLAVOMÍR ONDREJOVIČ
Koncom novembra sa do Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV dostal elektronický list s názvom 10 najťažších jazykov na svete. Na nasledujúci deň sa začali hrnúť desiatky mailov, v ktorých si pisatelia chceli overiť pravdivosť tvrdenia, či slovenčina je naozaj najzložitejším jazykom na svete.
Niektorých pisateľov toto pomyslenie privádzalo do úžasu a vytrženia. Ak by bola pravda, čo tvrdí pán prof. Doc. Vladimír Trnka, ako sa autor podpísal pod inkriminovaný text, že slovenčina je bez konkurencie najťažším jazykom na svete, znamenalo by to, že sme aspoň v niečom prví na svete. Väčšina tých, čo napísali na adresu ústavu (ešte častejšie na adresu riaditeľa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV), však v komentári naznačovala, že uvedený text sa im zda „čudný“, „podozrivý“, ale aj tak požadovali od nás jednoznačnú odpoveď, či ide o „kačicu“, alebo o správu, na ktorej by mohlo byť niečo pravdy.
Počet listov a telefonických otázok však veľmi skoro nadobudol formu smršte. Ozývali sa nielen pisatelia z celého Slovenska, ktorých počet presiahol 90, ale prichádzali otázky aj z Austrálie, Nórska, Luxemburska („Luxemburg je Trnkovým mailom zaplavený“), z Ukrajiny i z Česka. Bolo treba urýchlene konať, ale vzhľadom na počet tých, ktorým bolo treba odpovedať, sa ukazovalo, že klasickou formou sa to vybaviť nedá. Urobili sme preto to jediné, čo sa v danej situácii urobiť dalo. Napísali sme odpoveď a „zavesili“ sme ju na stránku Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV medzi aktuality, ale aj medzi najčastejšie otázky. Okrem toho sme uverejnili hromadnú odpoveď. Uvedený text mal takúto podobu:
Po internete „plachtí“ list s názvom 10 najťažších jazykov na svete, v ktorom sa tvrdí, že najťažším jazykom je práve náš jazyk. V posledných dvoch dňoch prišlo do Jazykovedného ústavu niekoľko desiatok listov s otázkou, či je to pravda a či má s tým niečo spoločné Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV.
Ale ako môžeme mať s tým niečo spoločné, keď je list plný trápnych jazykových chýb? Pisateľ, ktorý sa podpísal ako prof. Doc. Vladimír Trnka nevie, že my jazykovedci sa píše s tvrdým y, nie s mäkkým i (mi), že v slovenčine sa nepíše tým, ale tím, že máme byť hrdí na to (nie nato), že spisovne je fínčina, kórejčina, aramejčina (nie fínština, kórejština, aramejčtina), že gramatika je taká (nie tak) komplikovaná. Nikto z jazykovedcov by to takto nenapísal, nehovoriac o čiarkach, ktoré sú pre pisateľa španielskou dedinou. Nie je to teda jazykovedec. Ale kto to je? Nevieme. Dosť však o ňom vypovedá sama forma i obsah listu. Obsahovo je to úplný bluf, či ako by povedal Vajanský, blúznica, kým naši mladí by to nazvali totálnou haluzou. Nie je totiž pravda, že slovenčina je najťažším jazykom na svete a že by sa na tom mali dohodnúť nejakí vedci z Paríža alebo že by to mal už osem rokov skúmať nejaký „Ústav jazykovedcov“ v Berlíne. Pravda je taká, že slovenčina patrí skôr medzi najľahšie slovanské jazyky. V lingvistickej typológii sa hodnotí ako pomerne jednoduchý a pravidelný jazyk.
Ak si spomenieme na to, aké množstvo nepravidelných slovies je v románskych a germánskych jazykoch (francúzštine, nemčine a i.), zistíme, že slovenčina ich má len poskromne (napr. typ jesť, jedia). Slovenčina nemá ani také množstvo časov ako napr. južnoslovanské jazyky, gréčtina či klasická latinčina. Má menej skloňovacích vzorov ako napr. čeština. V 1. osobe prítomného času má na rozdiel od staršieho stavu zovšeobecnenú slovesnú koncovku -m (napr. oproti češtine, kde je -u, -i aj -m: vedu, píši, volám).
Pomerne jednoduchý je aj náš fonologický systém. Čo sa týka pána Trnku, ktorý uvádza súpis („rubriku“) najľahších a najťažších jazykov, dá sa o tom povedať len to, že sú tu len „nacápané“ jazyky bez ladu a skladu, jazyky, o ktorých počul alebo ich nejakým spôsobom pozná. Keby bolo jeho poznanie jazykov sveta na vyššej úrovni, určite by pri ľahkých nezabudol na indonézštinu a pri „ťažkých“ zasa na baskičtinu, predindoeurópsky jazyk, ktorý sa nevedel naučiť ani jeden z najväčších polyglotov všetkých čias Wilhelm von Humboldt, a nemohol by vynechať ani írčinu, gruzínčinu, príp. severoamerické indiánske či eskimácke jazyky. Ale aj tak: uvedené jazyky sú zložité len z nášho pohľadu. Je známe, že deti sa naučia všetky jazyky sveta za približne rovnaký čas, čiže všetky sú rovnako ťažké či ľahké.
Dalo by sa súhlasiť s tým, že komplikovanými jazykmi z hľadiska zvládnutia pre cudzincov sú čínština, japončina, kórejčina a arabčina, ku ktorým pristupujú aj špecifické písma. Ale prečo sa sem dostala aj fínčina a maďarčina, vôbec nie je jasné. Pripomína to skôr žart, ktorý možno nájsť v nemeckom variante na internete:
V Európe existujú dva extrémne ťažké jazyky: maďarčina a portugalčina. A maďarčina je dokonca taká ťažká, že ju neovládajú ani Portugalci.
Perzštinu zasa možno považovať za ťažkú len v dôsledku množstva cudzích (arabských) slov, ale to iste platí aj o turečtine. Azda netreba vyvracať všetko, čo pisateľ v tomto texte uviedol, pekná je však cifra, že slovenčina má 465 výnimiek, a zaujímavý je aj údaj, že cudzincovi trvá dvanásť rokov, kým si osvojí slovenčinu.
Čo je to „mobilita slov a slovných spojení?“ Že by sme mali sedem pádov naozaj len my? A je našich pádov naozaj sedem? Grafémy y a i takisto nie sú našou výnimočnosťou, tie má aj ruština, čeština a poľština. Skloňovanie podstatných a prídavných mien je známe zo všetkých slovanských jazykov s výnimkou bulharčiny a macedónčiny. Rody poznáme z viacerých európskych jazykov, stačí si len na ne spomenúť. Prečo by malo byť spodobovanie iba výsadou slovenčiny? Že by slovenčina bola jediným jazykom s dvojhláskami? Má ich napr. taliančina a rumunčina.
Čitatelia, ktorí sa chcú dozvedieť objektívne fakty o type slovenského jazyka, mali by skôr siahnuť po štúdiách Ľudovíta Nováka, Jozefa Ružičku a Viktora Krupu, ktoré sa nachádzajú v zborníkoch Studia Academica Slovaca, príp. aj po staršej publikácii K. Horalka Úvod do studia slovanských jazyků a po novších publikáciách Jazyky sveta (Bratislava: Veda 2005) a Písma sveta (2000) Viktora Krupu a Jozefa Genzora. Ak si chcú prečítať o mýtoch, ktoré vznikajú okolo nášho jazyka i iných jazykov, môžeme odkázať na príslušnú kapitolu v knihe Mýty naše slovenské autorov Viktora Krupu a Slavomíra Ondrejoviča (Bratislava: Academic Press 2005), elektronicky na www.saske.sk/cas/2-2005/teftbar.html.
Slavomír Ondrejovič
riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV
Po zavesení uvedeného textu elektronické listy na adresu slavoo@juls.savba.sk neprestali prichádzať. Boli to však už prevažne texty, v ktorých pisatelia vyslovovali poďakovanie za publikované vysvetlenie. Osobitné poďakovania prichádzali aj na odkaz uvedený na konci textu, vďaka ktorému sa záujemcovia o náš jazyk mohli dozvedieť o type nášho jazyka a rovnako aj o mýtoch o ňom omnoho viac a podrobnejšie. Prevádzkovateľ serveru hoax.cz požiadal o povolenie zverejniť oba texty na svojom serveri. Tieto texty potom brázdili rôzne ďalšie portály s veľkou návštevnosťou (napr. sme.sk). Z uvedeného je zrejmé, že pre používateľov jazyka (v tomto prípade používateľov slovenského jazyka) sú jazykové a jazykovedné otázky
mimoriadne zaujímavé. Zároveň je však jasné aj to, že verejnosť nie je vždy schopná rozlíšiť pravdu od výmyslov, a to dokonca ani vtedy, keď im niektoré fakty dosť intenzívne naznačujú, že ide podľa všetkého o podvod.
Až po publikovaní uvedených textov nás jeden z pisateľov upozornil na to, že konferencia v Paríži, na ktorú sa odvolával V. Trnka, sa v danom čase naozaj konala. V dňoch 27. – 29. septembra 2007 sa konalo 7. výročné zasadanie Spoločnosti pre jazykovú typológiu (Association for Linguistic Typology, ALT), na ktorej sa zúčastnili známi typológovia z celého sveta. Po preštudovaní všetkých materiálov konferencie, ktoré sú zverejnené na internete, sme – podľa očakávania – zistili, že slovenčina sa na tomto podujatí nespomenula ani raz a rovnako sa ani raz nespomenulo meno pána Vladimíra Trnku. Keby tam odznela nejaká dohoda o slovenčine ako najťažšom jazyku, sotva by sme už mohli hovoriť, že sa tam zišli významní jazykoví typológovia sveta.
Tento malý príbeh tak trochu pripomína udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1938 v Spojených štátoch amerických a ktorá vošla do dejín rozhlasového vysielania. Vtedy mladý Orson Welles, neskôr významný hollywoodsky herec a režisér, pripravil rozhlasovú hru o invázii Marťanov na našu Zem. Hra bola taká sugestívna, že mnohí prepadli panike. Darmo rozhlas prerušoval vysielanie hry s oznamom, že ide len o rozhlasovú hru a o fikciu, situácia sa vymkla z rúk a boli aj obete na životoch.
Elektronický list 10 najťažších jazykov sveta nebol napísaný ani sugestívne, ani vierohodne. Bola to dosť neumelá eskamotáž, ktorá však aj tak vyvolala nebývalý rozruch. Základnú príčinu vidíme v tom, že široká verejnosť nemá dosť informácií o jazykoch sveta, a ako sa ukazuje, ani o našom materinskom jazyku. Je zrejmé, že projekt, v rámci ktorého má Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV vypracovať populárny film s názvom Dobrodružstvá slovenčiny, je čoraz aktuálnejší. Neraz sa v tejto súvislosti objavujú tvrdenia, že slovenčina je mimoriadne zložitý jazyk. Pisateľ s menom Vladimír Trnka nebol v tom prvý, ani jediný.
Toto tvrdenie však preexponoval do absolútna. Vieme aj od frekventantov na Letnom kurze slovenského jazyka a kultúry, že so zvládnutím nášho jazyka majú značné problémy. Ale to je problém pri učení sa aj iných jazykov. A nijaký flektívny jazyk sa nepoddá bez primeranej námahy a bez vydania značnej dávky energie. Aj v tom mal mýtus o slovenčine ako o najťažšom jazyku na svete živnú pôdu, aj preto mu mnohí ľahko uverili.
Plné znenie článku – emailu, ktorý obiehal prednedávnom internet z pera údajného jazykového typológa prof. Doc. Vladimíra Trnku:
(Upozornenie pre čitateľov a našich fanúšikov: Tricio Literárna a prázdninová spoločnosť nemá s týmto článkom nič spoločné a plne sa od neho dištancuje, chceme ním však upozorniť na skutočnosť, že nie všetko, čo podpísal človek s titulmi pred i za menom, údajne zastrešený niekoľkými jazykovednými inštitúciami, je vždy aj pravda.)
“10 NAŤAŽŠÍCH JAZYKOV NA SVETE
27. septembra sa v Paríži konalo konzorcium jazykovedcov s celého sveta. Po ôsmich rokoch bádania, skúmania a študovania vydali rubriku desiatich najťažších a najľahších jazykov na tejto planéte. Do úvahy sa bral vývoj jazyka, úprava pravopisu, štýl písma, znaky, reč, história jazyka a gramatika jazyka.
Ústav jazykovedcov ktorý sídli v Berlíne začal so skúmaním jazykov ktorými sa hovorí po celom svete, nielen tými najrozšírenejšími ale všetkými jazykmi. Na svete je okolo 7832 jazykov. Každý týždeň zaniknú dva jazyky a vytvoria sa ďalšie dva až tri nové. Skôr než prejdem k tým desiatim jazykom spomeniem desať najľahších jazykov na svete.
10. mongolčina
09. aramejština
08. gréčtina
07. nórština
06. taliančina
05. rumunčina
04. chorvátčina
03. bulharčina
02. angličtina
01. najľahší jazyk na svete ktorým hovorí vyše 300 miliónov ľudí na celom svete je španielšitna.
Desať najťažších jazykov na tejto planéte:
10. nemčina
09. francúzština
08. čínština
07. japončina
06. jazyk oboch Kórei je rovnaký, takže kórejština
05. perzština
04. arabčina
03. fínština
02. maďarčina
01. najťažším jazykom akým sa hovorí na tejto planéte je Slovenčina.
A to pre jej gramatickú štruktúru a „mobilitu slov a slovných spojení” ako jediný jazyk sveta má slovenčina 7 pádov. (Nominatív, Genitív, Datív, Akuzatív, Lokál, Inštrumentál a Vokatív), ďalej vybrané slová, a hlavne mäkké a tvrdé „ i, y „ , skloňovanie prídavných mien a slovies, v podstate sa v slovenskom jazyku skloňujú takmer všetky slová.:
Špecifiku tvoria slovesá.:
V slovenčine je sloveso ohybné. Ohýbanie slovies sa nazýva časovanie.
Pri slovese sa rozlišujú v slovenčine gramatické kategórie:
* osoba (prvá osoba jednotného čísla, druhá osoba jednotného čísla, tretia osoba jednotného čísla, prvá osoba množného čísla, druhá osoba množného čísla, tretia osoba množného čísla)
* číslo (jednotné číslo, množné číslo)
* čas (predminulý čas, minulý čas, prítomný čas, budúci čas)
* spôsob (oznamovací spôsob, podmieňovací spôsob, rozkazovací spôsob)
* slovesný rod (činný rod, trpný rod)
* slovesný vid (dokonavý vid, nedokonavý vid)
* slovesná zhoda (zhoda s tvarom nadradeného podstatného mena alebo zámena)
* intencia slovesného deja (sloveso vyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom, sloveso nevyžadujúce doplnenie agensom alebo paciensom)
* trieda
* (slovesný) vzor
ROZDELENIE SLOVIES
plnovýznamové
1. činnostné -pomenúvajú činnosti, úkony
a. predmetové -ich význam si vo vete vyžaduje pripojenie predmetu
b. bezpredmetové -ich význam si nevyžaduje pripojenie predmetu
2. stavové -pomenúvajú stavy, deje, ktoré nepodliehajú vôli
pomocné
-nemajú úplný, samostatný význam, preto sa vo vete spájajú s iným, plnovýznamovým slovom
1. modálne (spôsobové)
– vyjadrujú vôľu, chcenie, povinnosť, možnosť uskutočniť dej
chcieť, môcť, musieť, vedieť, mať (niečo za povinnosť.), smieť, dať sa
2. fázové
– vyjadrujú fázu, koniec, začiatok deja
začať/ínať, prestať/ávať, z/ostať/ávať
3. limitné
– vyjadrujú blízky začiatok deja
ísť, mať
4. sponové
– fungujú ako spojenie (spona) v mennom prísudku, spájajú sa s plnovýznamovými slovnými druhmi
byť, stať sa
Ako jeden z piatich jazykov máme tri rody.:
Mužský, ženský a stredný
A ako jediný jazyk sveta má vzory prídavných mien, dvojhlásky a spodobovanie, toto nenájdete už v žiadnom inom jazyku na tejto planéte. Toto je len tak na okraj čo sa týka gramatiky slovenského jazyka. Jej gramatika je tak komplikovaná, že akémukoľvek cudzincovi by podľa prepočtov trvalo až 12 rokov kým by sa naučil kompletnú gramatiku a to nehovorím a variabilite slov, viet a slovných spojení vo vetách. Kompletnú gramatiku slovenského jazyka nevie ani jeden jediný človek, preto ju študujú a pripravujú tými vedcov a jazykovedcov, pretože je tak obsiahla a povedal by som, že v niektorých prípadoch až extrémne náročná nato, aby ju bol schopný poňať jeden človek. Slovenský jazyk má presne 465 gramatických výnimiek aj to dokazuje jeho komplikovanosť. Pravidlá slovenského pravopisu prichádzajú len veľmi málo s nejakými úpravami alebo novými pravidlami gramatiky, ale cez to všetko ide o jazyk, ktorý nemá vo svete obdobu, čo sa týka náročnosti na učenie, písanie, počúvanie, hovorenie a čítanie.
Záujem o slovenský jazyk každým dňom rastie ale len málo komu sa podarí dosiahnuť to čomu mi jazykovedci hovoríme: rozprávať čisto spisovne. Náš jazyk je krásny, melodický a preto nemáme problém porozumieť aj ruštine, poľštine, češtine, a iným slovanským jazykom. Ak sa chce cudzinec naučiť písať, čítať, počúvať a hlavne hovoriť po slovensky aspoň tak ako jednoduchý človek, tak v zahraničí sa náš jazyk nenaučí a to platí aj pre nás. Cudzinci ak chcú musia prísť k nám a mi ak sa chceme naučiť inú reč musíme ísť do krajiny kde sa tou rečou ktorú sa učíme.
Mali by sme byť hrdí nato, že rozprávame najťažším jazykom, aký kedy vôbec vznikol, lebo ťažší jazyk už nie je. Jeho gramatická štruktúra je tak komplikovaná, tak prepracovaná do detailov, že s takou dokonalosťou prepracovania sa nestretneme ani v maďarčine, pre mnohých z nás je práve maďarský jazyk ten najťažší, ale to isté tvrdia Maďari o našom jazyku, len s tým rozdielom, že oni sa nemýlia.
S pozdravom prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.”
Autor: prof. Doc. Vladimír Trnka
Orgán Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Jazykového odboru Matice
slovenskej a Ústrednej jazykovej rady MK SR.
Spracovala: Veronika Shaughnessy
Zdroj: elektronická pošta, Slavomír Ondrejovič, riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV
Foto: Ilustračná fotografia s láskavým súhlasom autora: Surachai/FreeDigitalPhotos.net