Ako upraviť rukopis pred zaslaním do vydavateľstva
Píšete knihu a plánujete osloviť vydavateľstvá so želaním zaujať ich natoľko, aby sa dostala na knižné pulty minimálne po Slovensku? Zaujíma vás, ako má rukopis vyzerať tak, aby ste vydavateľov zaujali? Viete prečo tak často skončia rukopisy nádejných nových autorov vo vydavateľskom koši?
Predstavte si, že ste vydavateľ alebo vydavateľka. Každý týždeň vám príde do vydavateľstva niekoľko rukopisov od autorov, o ktorých nič neviete. Otvoríte súbor, v ktorom začínajúci autor predstavuje svoje dielo a predpokladá, že sa z neho stane kniha s vysokou predajnosťou. Ak je autor alebo autorka rukopisu skromnejšia, zostáva v želaní, aby sa kniha vydala aspoň v nejakom malom náklade, ktorým poteší okolie. Bez ohľadu na to, či ide o prvý alebo druhý typ autora, vás, teda vydavateľa zaujímajú rukopisy, ktoré očakávajú čitatelia. Začnete čítať a narazíte na prvé rušivé prvky, kvôli ktorým sa vám už v čítaní nechce pokračovať. Stačí, ak sa napríklad autori vôbec netrápili gramatickou úpravou…
Podcenená gramatika je niečo ako zašpinený tanier s dobrým jedlom
Kedysi sa rukopisy písali na písacích strojoch a každá chyba, ktorá sa našla v texte, vyžadovala prepísanie celej strany. Dnes stačí opraviť len chybné písmeno, na ktoré napríklad Microsoft Word poukazuje podčiarknutím textu. Napriek tomu sa mnohí autori nezaoberajú formou, v akej rukopisy dodávajú do vydavateľstva. Ak si oblečiete krásne šaty, tiež si ich neobliekate špinavé. Ak prídete do reštaurácie a prinesú vám skvelé jedlo na zašpinenom tanieri, aj vás prejde chuť do jedla. Keby ste boli v roli vydavateľa a každý týždeň by ste čítali niekoľko rukopisov, tak by vás radosť z čítania chybných textov veľmi rýchlo prešla. Preto pred zaslaním rukopisu eliminujte chyby najviac, ako to dokážete. Pomôžte svojmu dielu, aby sa vydavateľ mohol sústrediť na jeho obsah a nerušila ho nedokonalosť formy. (Pri čítaní mimoriadne zaujímavých textov sa forma dostáva na druhé miesto, ale skúste sa na to radšej nespoliehať…)
Opakované slová a štylistika v rukopise
Je úplne prirodzené, že si niektoré nedostatky písomného textu nevšimnete. Je to ako s upratovaním. Myslíme si, že sme dokonale upratali, ale ak by sme niekoho poprosili, aby po nás poriadok dokonale skontroloval, tak by po nás zaiste niečo našiel. Jedna múdra žena raz povedala: ,,Na upratovaní je najhoršie to, že je najviac vidieť, čo neupracete.“
Keď dokončíte rukopis, je vhodné nájsť si niekoho, kto poukáže na chyby, ktoré vašej pozornosti unikli. (V prípade mojej posledne vydanej knihy Juliet a tá druhá mi neskutočne pomohla spolupráca s Kishom Breslawom, s ktorým úzko spolupracujem. V prípade záujmu vám rada poskytnem kontakt.) Veľmi často sa stáva, že sa v textoch vyskytujú tie isté slová, dokonca vo vetách nasledujúcich po sebe. Nie je dôležité, aby bol text rukopisu kvetnatý a aby ste mali pred každým podstatným menom aj meno prídavné, ale pokiaľ ide o beletriu, určitá jazyková pestrosť sa predsa len od autora očakáva.
Plynulý text môže vyhrať nad prehnanými popismi
Nedávno som čítala jednu knihu z dielne írskej autorky. Bola napísaná veľmi jednoducho, ale obsah a čistota myšlienok hlavnej postavy ma priam magicky priťahovala. Keď som knihu nachvíľu odložila, rozmýšľala som, nad životom a myslením hlavnej hrdinky. Forme zavládol obsah. Dobrá práca, ale to už je hodnotenie hotovej knihy, s ktorou pracovali editorky a korektorky textu. Ktovie, aký bol pôvodný rukopis, kým ho autorka poslala do vydavateľstva. Vraj na ňom dlho pracovala, hrala sa, priam sa s ním láskala.
Mnohí spisovatelia dávajú pred zaslaním rukopisov svoje práce čítať viacerým ľuďom. Pomáha im to zdokonaliť gramatiku textu, štylistiku, niekedy aj postupnosti dejov a občas aj správanie postáv. Vedia, aká silná je konkurencia na knižnom trhu, preto sa prirodzene snažia pripraviť rukopis do takej podoby, aby sa vydavatelia sústredili na dej a obsah diela.
Keď mi jedna spisovateľka rozprávala, ako postupuje predtým, než odovzdá rukopis vydavateľovi, čašníčka nám priniesla cappuccino. Pozrela som sa na šálku a všimla som si, ako po jej okraji steká káva na podšálku. Prvé čo mi napadlo bol môj rozmar – otázka, na ktorú má klient kaviarne plné právo. Bude dobré cappuccino, ak je špinavá šálka? Našťastie som nemusela nič povedať, čašníčka sa pustila do nápravy. No autori rukopisov nemajú vždy podobné šance. Zbalia svoju prácu a odošlú ju emailom do vydavateľstva. Ďalšie príležitosti pre odstránenie chýb sú len vtedy, ak vydavateľa rukopis extrémne zaujme.
Dialógy v rukopise
Je niekoľko možností, aké dialógy používať. Možno vám pomôže, ak si vyberiete niektorú z vašich obľúbených kníh a dôkladne si pozriete, ako sa v nej dodržiavajú pravidlá pre písanie interpunkčných znamienok pri priamej reči. Je to jednoduché, stačí ich dôkladne odpozorovať, rýchlo si ich osvojíte, čo vám pomôže aj pri ďalšom čítaní. Niektoré vydavateľstvá používajú v knihách pomlčky, niektoré výhradne iba úvodzovky, no väčšina z nich citlivo oddeľuje reč jednej postavy od druhej do nového riadku a s posunutím od pravého okraja. Nájdu sa vydavateľstvá, ktoré nechajú postavy svojich autorov komunikovať bez toho, aby bol v dialógu prehľad, ale literárne prieskumy potvrdzujú, že sa čitatelia v takýchto dialógoch zbytočne strácajú a znižuje sa ich pozornosť pri čítaní obsahu knihy.
Oddeľovanie myšlienok
Jeden slovenský vydavateľ mi kedysi odporučil čítať knihy od Anny Gavaldy. Keď som čítala jej poviedky Chcel by som, aby ma niekto niekde čakal, novelu Miloval som ju alebo román Proste spolu, pochopila som, prečo ma na ňu upozornil. Francúzska súčasníčka v tvorbe predviedla majstrovské oddeľovanie myšlienok. Nielenže ich oddelila, ale v odvážnych medzerách vytvorila priestor pre ich domýšľanie. Čitateľsky som sa cítila vtiahnutá nielen do deja, ale aj do jeho dotvárania, lebo autorka vytvorila priestor na domýšľanie myšlienok svojich postáv.
Dovoľte svojim úvahám alebo myšlienkovým odlišnostiam vašich postáv, rovnako aj situáciám v deji, aby boli oddeľované primerane a pokojne aj často. Vydavateľ je tiež len čitateľ.
Literárne poslanie verzus autorská výpoveď
Nemám vo zvyku zatracovať autora diela, nech je akékoľvek, ale prednedávnom, keď som hodnotila jednu z poviedok pre vydavateľstvo Tatran, spýtala som sa autora, čo chcel svojou prácou povedať. Celú dejovú líniu zvládal vcelku dobre, dokonca vo mne napriek pochmúrnosti deja vyvolal zvedavosť, ale v závere uviedol trápne klišé, ktoré si zvyknú odovzdávať azda len tie najjednoduchšie bytosti na Zemi. Navyše bolo extrémne negatívne a odhaľovalo jeho nevyriešené osobné problémy. Každý autor má svoje problémy, je to tiež len človek. Ale ak nie sú vyriešené, nie je na mieste obťažovať nimi čitateľskú verejnosť, na to sú iní odborníci, ktorí dokážu s ich riešením pomôcť. Písať o svojom probléme alebo trápení po nájdení riešenia môže byť už hodnotou, ktorá čitateľom rozšíri obzor. Ale ak autor ešte len hľadá odpovede na otázky, je na zváženie, či nie je lepšie počkať si na odpovede a dovoliť literárnemu dielu dozrieť. Lektori kurzov písania odporúčajú pri písaní knihy používať autorský denník, ktorý slúži ako rozcvička. Jedna z mojich zahraničných lektoriek mi zvykla pripomínať, že aj športovci sa pred výkonom potrebujú najprv rozcvičiť. Ak píšete knihu, odporúča sa pred otvorením rukopisu napísať pár riadkov do autorského denníka a vysypať doň svoje aktuálne starosti a trápenia, aby sa nevnášali do deja vašej knihy a neovplyvňovali konanie literárnych postáv.
Rýchlokvasky v literatúre alebo prostitúcia v umení
Kedysi bolo bežné, že spisovatelia pracovali na svojich dielach niekoľko rokov. Iste, svet bol pomalší, nebol natoľko presýtený informáciami a literatúra nebola jednou z mála odvetví, v ktorom pracujú umelci. Krajčírka, obuvník, tkáčka, hrnčiari, stolári, kuchári a rôzni ďalší remeselníci mali priestor byť tiež umelcami. Dostávali uznanie za tvorbu, mohli sa prejavovať svojou individualitou a prenášať vlastné umenie do blízkeho okolia alebo za hranice regiónu. Dnes jestvuje málo profesií, ktoré sú spoločensky ešte uznávané ako umelecké. Hoci ste maliar, ale obrazy nevystavujete a nepíšu o vás celonárodné denníky, ste vôbec pre spoločnosť umelec? Ak ste hudobník a zabávate hudobným umením deti v materskej škôlke, šírite svojim nadaním radosť do svojho okolia, ale nie ste mediálne známi prostredníctvom televízie a rozhlasu, ste vôbec skutočný hudobník? Nezapojili ste sa do bláznivej súťaže v médiách, nemáte PR manažéra a nie ste mediálne známi, ste vôbec ešte umelec? Komerčný svet začal určovať zúfalé pohľady na umenie a určil, že skutočné umenie je to, ktoré sa ľahko predáva.
Tempo pre biznis a tempo pre umenie
Literatúra je dnes jedna z mála umení, ktoré ako tak dovoľuje autorovi udržať si individualitu a uznanie. Možno preto je toľko nových autorov. Azda nikdy nebolo toľko záujemcov o písanie, ako v súčasnosti. Je ale prekvapujúce, čo sa v literatúre deje. Autori súťažia o priazeň čitateľov, aby čo najskôr napísali čo najviac kníh a keď sú ich knihy vydané, píšu rýchlo ďalšie, aby na nich ,,ich“ čitatelia náhodou počas ďalšieho pol roka nezabudli. Marketing usmerňuje umenie a niekedy dehonestuje umelecké diela aj tam, kde by sa ešte mohlo udržať v rovine skutočného umenia. Čo vás baví – čítať veľa kníh alebo čítať dobré knihy? Ak píšete knihy, kým chcete byť? Nezabudnuteľným autorom alebo sa len chcete jednoducho podriadiť vkusu más a produkovať každý polrok novú knihu bez ohľadu na jej posolstvo? Iste, výborné by bolo oboje a sú majstri, ktorým sa to podarilo. Ale je šokujúce, koľko začínajúcich autorov rýchlo kvasí potenciálne diela z obrovského strachu, aby nepremeškali vlak bez preverenia jeho cieľovej stanice. Ozaj, čo by ste robili, keby ste vedeli, že ak necháte svoje dielo dozrieť, príde si po vás parádne lietadlo a zažijete s ním príjemný let na vaše vysnívané miesto?
Mnohí autori nedočkavo vypúšťajú rukopisy do sveta a možno by stačil mesiac, možno tri, ale ich knihy mohli niesť pôvodné posolstvo bez podriadenia sa komerčnému úmyslu vydavateľstiev. Podaktoré vydavateľstvá im vydávajú knihu a ponúkajú vydanie ďalšej za celkom slušný honorár, ale samotní autori sa natoľko stratili v písaní na objednávku, resp. v písaní a upravovaní textov a obsahov podľa vôle vydavateľa, až stratili svoju individualitu. Pri písaní je úžasné pripomínať si, aké sú vaše ciele a motívy. Je dobré si ich občas zmysluplne pripomenúť a nestratiť sa v zámeroch komerčného systému.
Literárne besedy, kurzy na tému Ako vydať knihu
Je mnoho tém, ktoré sa dajú pri príprave rukopisov rozvíjať. O vzniku kníh pre komerčné, ale i nekomerčné trhy, i rodové knihy (mimoriadne vzácne tým, že sú určené pre váš rod!!!) často hovorievame na literárnych besedách (termíny určujeme my alebo ak si literárnu besedu objednáte vy, tak si termín dohodneme spolu) alebo na kurze Ako vydať knihu (termíny určujeme podľa naplnenia, v prípade, že ich zorganizujete, termíny si zladíme).
- Ak máte záujem dostávať informácie o termínoch našich literárnych besied, kurzoch, či o akciách podobného tipu, možno vás zaujme registrácia na odber občasných správ k téme – TU
- Pokiaľ máte záujem o individuálnu konzultáciu o tom, ako vydať knihu (vo vlastnej réžii alebo prostredníctvom vydavateľstva), neváhajte nás kontaktovať. Viac o službe sa dočítate v krátkom článku – TU
- Ak hľadáte editora alebo korektora textu pre váš rukopis, radi vám ponúkneme cenovo výhodné služby našich externých partnerov.
S prianím príjemného písania a radosti z tvorby
Gabriela Revická.