Ako píše knihy Soňa Rebrová
Soňa Rebrová by právom mohla mať titul multifunkčná. Bývalá novinárka sa dnes venuje neziskovej organizácii ŽELAJ SI, má päť webových stránok, napísala niekoľko kníh, a nedávno si založila vlastné vydavateľstvo. V rámci benefičných akcií organizuje veľké eventy – v roku 2010 zorganizovala nádherné podujatie: prvé hromadné vypúšťanie lampiónov v Bratislave, na ktoré prišlo neuveriteľných 5000 ľudí. Každý rok organizuje Deň želaní a zorganizovala aj Bál snov – charitatívny ples, ktorý sa bude opakovať každoročne. Aj vďaka tomu od roku 2006 dodnes splnila v tichosti a bez mediálneho humbuku viac než 650 detských snov!
Doteraz jej vyšli štyri knihy: Tehotenstvo s úsmevom (praktická príručka pre tehuľky), Ema (kniha o dievčatku chorom na rakovinu), Miluj ma, ak to dokážeš (príbeh o veľkej láske) a posledná kniha Odsúdená pre život (téma vojny a koncentračného tábora). Do románov si vyberá náročné a nové témy, bývajú plné emócií, citov a príbehov. V roku 2008 vymyslela reláciu, ktorú nakrúcala spoločnosť MAYA a vyše roka sa vysielala na obrazovkách STV – Lekárske omyly a víťazstvá. Keďže v mladosti túžila byť lekárkou, ale od tohto sna ju odradila mama – lekárka, rozhodla sa týmto témam venovať knižne. „Medicína a jej svet ma vždy lákala. Knihy z tejto oblasti hlcem ako cukríky. U nás sa témy ako lekárska etika, lekárske pochybenia či vplyv správania lekárov na ľudí rozoberajú veľmi málo. Pritom zdravotníctvo, naše zdravie, to sú témy, ktoré sa nás veľmi dotýkajú. Aj preto som sa rozhodla im v budúcnosti bližšie venovať.“ Aktuálne pripravuje román na tému transplantácie, ktorý by mal vyjsť na jar 2015. Silný príbeh matky, ktorá prišla o svoju dcérku a rozhodla sa po jej smrti pomôcť zachrániť životy iným..
-Prosím, skús popísať, ako to vyzerá, keď píšeš. Píšeš do zošita, do počítača, alebo..?
Píšem do počítača, pretože ovládam strojopis a ide to veľmi rýchlo. Ak by som písala do zošita, musela by som všetko prepisovať a ťažšie sa to opravuje. Je pravda, že mi počítač nerobí dobre a mávam z dlhodobého sedenia za ním bolesti hlavy a závraty, ale je to, žiaľ, najrýchlejší spôsob písania – aspoň pre mňa.
-V akej polohe sa ti najlepšie píše kniha? Ležíš, sedíš?
Väčšinou vždy len sedím. Ak mám počítač na kolenách, tak sa prehrieva a v ľahu na ňom písať neviem 🙂
-Koľko času denne sa venuješ písaniu a ktoré sú tvoje obľúbené alebo overené časy pre písanie?
Snažím sa, aby to bolo aspoň jedna dve hodiny, spravidla si ale dávam úlohy, napríklad dnes napíšem päť strán. Ak mi to ide dobre, píšem ďalej, pretože niektoré dni zase napíšem ledva tri a neviem sa pohnúť.
-Koľko odmietnutí si dostala zo strany vydavateľstiev, kým vyšla tvoja prvá kniha?
Ja som mala asi viac menej šťastie, ale ani jedno.
– Ako dlho ti približne trvá, kým vytvoríš rukopis?
Závisí od témy.. Ľahké témy zvládnem za dva tri mesiace, ťažšie aj pol roka či rok – ale závisí to aj od toho, koľko práce mám. Keďže písanie človeka neuživí, mám ďalšie dve práce a to človeka vyčerpáva. Nemám potom ani toľko času, aby som mohla písať, ťažko horko som rada, ak si ukradnem hodinu dve v noci alebo skoro ráno. Keď všetci spia, nikto na mňa nerozpráva a telefóny nezvonia.
-Čo sa deje potom, keď máš rukopis hotový? Kto je ten prvý človek, komu dáš svoj rukopis prečítať? Koľko krát si ho prečítaš, kým ho pošleš ďalej?
Vždy, keď napíšem pár strán a ďalší deň začnem písať ďalšie, najprv si prečítam, čo som napísala naposledy. Vtedy mi ešte napadne veľa vecí, čo treba dopísať, doplniť, a až potom som s rukopisom spokojná. Po dopísaní si ho ešte raz prečítam. Prvý človek.. hm, asi vydavateľ, keďže manžel má dyslexiu a nerád číta.
-Máš svoj rituál,ktorý Ti pri písaní nesmie chýbať?
Rada si k písaniu dávam pohárik vína, aby som mala pocit, že nepracujem, ale sa vlastne zabávam.. Odkedy mi však zistili histamínovú intoleranciu, víno nesmiem a tvrdé mi nechutí. Takže pijem zelené čaje a chrúmem keksy. A popri tom píšem 🙂
Autor: Gabriela Revická