Večer so Sárou Saudkovou
Žena, z ktorej sála ženskosť, v jej šatníku nenájdete žiadne nohavice, prv než stlačí spúšť svojho fotoaparátu, svoje živé modely majstrovsky odomkne. Je to obojstranný zážitok z chvíle, ktorá sa síce nikdy viac nemôže rovnako zopakovať, ale Sára ho navždy zveční. So svojimi fotografiami následne pracuje aspoň dvadsať hodín. Je to obrad, je to nádhera okamihu… V postavách, ktoré na jej dielach vidíte, môžete čítať ich príbehy. Niektoré vás svojou výpoveďou omámia, niektoré rozosmejú, rozčúlia alebo pri nich zastanete a nemáte chuť sa od nich odtrhnúť, pretože ich odkaz vo vás vyvolá emóciu, s ktorou sa neviete rozlúčiť.
Sára Saudková, nevšedná žena s nevšedným príbehom, originálnym vystupovaním a unikátnym nadhľadom. Otázky niektorých novinárov na tlačovej konferencii považovali mnohí z nás za zahanbujúce. Pýtať sa na profil známej osoby, a to priamo na jej prezentácii, je minimálne neslušné. Ale Sára odpovedala s pokorou a pokojom, čo pridávalo na jej charizme. Predstavila sa tak, akoby ju naozaj nik nepoznal…
Narodila sa v roku 1967, vyštudovala Vysokú ekonomickú školu v Prahe, kde doteraz žije, fotografickému remeslu sa vyučila u Majstra Jana a je matkou štyroch malých detí. O svojich svetových výstavách, projektoch a množstve kníh, ktoré jej vyšli, sa nezmienila (prehľad o výstavách a knihách Sáry Saudkovej nájdete TU. Na otázku, ako vyzerá jej bežný deň, odpovedala, že žiadny deň nie je všedný, každý má v sebe svoju výnimočnosť. Pri ďalšom odhaľovaní jej života som si uvedomovala, ako jej celistvosť dotvára radosť z materstva a z práce, ktorú robí.
Žena, ktorá nosí iba sukne
,,Odkedy nenosíte nohavice? Naozaj je pravda, že nemáte v šatníku žiadne nohavice?“
,,Nie, nemám. Nenosím ich asi… od roku tisíc deväťsto deväťdesiat,“ zamyslela sa. ,,Je to tak pekné a prirodzene ženské, môcť nosiť šaty alebo sukňu.“
Presne som vedela, o čom hovorí. Priznala som sa, že som prichádzala do Trnavy s dilemou, čo si obliecť na stretnutie s dámou, ktorá nenosí nohavice. Očakávala som presne ten pádny dôvod, ktorý uviedla. ,,Ale ja žiadnu ženu, čo nosí nohavice neodsudzujem,“ usmiala sa a ja som si sľúbila, že si rozšírim svoje šatníkové menu…
Sára a jej práca s modelmi pri fotografovaní
Keď hovorila o tom, ako pracuje so svojimi modelmi pri fotografovaní, v hlave sa mi tvorili príbehy a predstavovala som si momenty, ktorých výsledkom sú Sárine umelecké diela. ,,Chcem, aby bolo fotografovanie pre môj model rovnako príjemné ako pre mňa. Prv, než stlačím spúšť, potrebujem svoj model otvoriť. Užívame si vzácnosť neopakovateľnosť okamihu.“ A potom cvak. A ďalšie cvak. Samotných záberov však nie je veľa. Sára nepracuje s digitálom. ,,Klasická fotografia je ako láska, ktorá dozrieva, nie je to ľahko dostupný sex na jednu noc. Je to ako poctivá polievka od mamičky, nie instantná polievka. Netvrdím, že digitálne fotografovanie je zlé, dokonca si nemyslím, že je ľahké vybrať si zo sto záberov ten najlepší, ale som ,staromil´ z presvedčenia.“
Tvorba fotografie
Na svojich fotografiách pracuje aj dvadsať hodín. Galerista Norbert Šlachta ju požiadal, aby podrobne popísala postupy, ktoré sa za toľkým časom ukrývajú. Popísala teda prácu vo fotokomore, strihanie negatívu, nástrahy prievanu, tvorbu foto–kontaktov, strihanie, pranie fotografie, atď. Hoci som väčšine pojmov vôbec nerozumela, svojím rozprávaním ma vtiahla do atmosféry priestorov, v ktorých sa rodí umelecká fotografia. Keď som bola malá, môj brat ma pustil do svojej komory a ukazoval mi, ako sa na papier premietne obraz. Záhada, ktorú možno nikdy nepochopím a spolu s vami stláčam spúšť digitálov…
Telo, ktoré darovalo život má v sebe iný druh krásy
Rozprávala aj o nahote svojich modelov, objasňovala, čo je z jej fotografií vlastne zrejmé… ,,Ľudské telo je tak krásny úkaz, mení sa mu reliéf, skúsenosť, ktorou prechádzate sa na ňom podpíše. Má v sebe životný odtlačok. Keď fotím mladú ženu je to iné, ako telo ženy, ktorá rodila. Tá má použité, strhané telo, ktoré má silu, energiu a je jedno, či má ovisnuté prsia, je to telo, ktoré darovalo život, má v sebe iný druh krásy.“
Zachytenie okamihu, ktorý sa nezopakuje
,,Portrétujem si svoj súkromný život, zachytávam ľudí, ktorých mám rada a raz odídu.
Keď fotím deti, je to divočina. Sú štyri a plné energie. Vždy je to stávka na neistotu. Preto mávam pri sebe väčšie množstvo čokolády ako motivačný prvok. Pomáha mi priateľ Samuel, ktorý neznáša fotografovanie, lebo v tom prostredí vyrastal. Nie je to jednoduché, ale je to sranda. Je úžasné byť pritom a zachytiť tieto okamihy.“
Darovala som Sáre svoju malú knižku o Slovensku s komentárom, že sú v nej samé digitálne zábery. Bolo príjemné cítiť úprimnosť z jej radosti. Verím, že moje pozvanie na Slovensko prijme.
text: Gabriela Revická
foto: Monika Psotová a náhodne vybratý mladý muž, ktorý stlačil spúšť nášho amatérskeho digitálneho fotoaparátu
Článok autorizovala Sára Saudková s poznámkou: ,,Na Slovensko se s dětmi určitě v létě vypravím, pro ně a vlastně i pro mne to bude velké dobrodružství, které máme rádi. A průvodcem nám bude Vaše knížka, protože není nad dobré rady a tipy.“
Súvisiace články:
MALÁ SYNAGÓGA V TRNAVE
Zdroj: www.maxgallery.sk
