Rozhovor s Erikou Hornákovou o tom, ako píše knihy
Zoznámili sme sa absolútne nevšedne. Nie je pre mňa obvyklé zoznamovať sa cez internet. Aj keď si často píšem s rôznymi autormi a najmä so začínajúcimi, zväčša sa stretneme najprv osobne, až potom začíname spolupracovať. S Erikou Hornákovou to bolo inak…
Napísala mi email a do prílohy priložila ukážku zo svojej tvorby. Práve sme sa chystali na chalupu do Látkoviec, kde sme organizovali náš tradičný babo-jazdo-tábor. Vytlačila som si prílohu, že si ju na dovolenke prečítam. Nikdy nezabudnem na večer, keď som Erikin text dočítala. Sedela som na dvore a zazdalo sa mi, že sa blízko mňa niečo pohlo. Zrejme to bol len výplod mojej fantázie, no po hrozivom príbehu, ktorý som práve dočítala a vydesená z vlastného strachu som sa radšej poponáhľala dovnútra.
,,Váš úryvok z rukopisu je výborný. Zažili ste ho alebo je vymyslený?“ spýtala som sa jej v nočnom maile. ,,Niečo som si vymyslela, ale čosi je i pravdivé,“ odpísala.
,,Kedysi mi jedna vedma povedala, aby som písala len to, čo si prajem, aby sa stalo, lebo je dosť pravdepodobné, že sa mi to i prihodí. Píšete úžasne, ale ak by som mala pomáhať s podobným textom, nedokážem vám pomôcť,“ odpísala som jej.
Následne mi napísala pár viet o sebe. Dozvedela som sa, že žije na samote, na lazoch kúsok od Myjavy, je vydatá, má vlastnú malú farmu, na ktorej trávi veľa času so svojím psom krásnym bernským salašníckym psom Bernym, má rada dobré knihy a potom kuriózne dodala, že fajčí a že je Rómka. Začali sme si písať. Tešila som sa na Erikine maily, jej úvahy a postrehy zo života, jej názory… Priznala som sa jej, že je to presne to, čo by som rada čítala. Postupne vznikala jej prvá kniha, ktorá zatiaľ zostala v rovine rukopisu. Avšak krátko na to sa Erika pustila do písania svojej novej knihy, ktorú na jar tohto roku vydalo vydavateľstvo Ikar pod názvom Tak som to chcela.
– Čo je to, čo ťa pri písaní kníh inšpiruje? Keď píšeš, predstavuješ si, kto sú tvoji čitatelia?
Život sám o sebe je dosť inšpiratívny. Písanie beriem ako záľubu, koníček, relax a niečo, kam môžem zo seba vypľuť svoje pocity, myšlienky. Preto, ak mám chuť, sadnem si a píšem a priznám sa, že vtedy naozaj nepremýšľam, kto budú moji čitatelia. To však neznamená, že si ich nevážim, práve naopak! Spätné reakcie autora vždy posúvajú vpred. Pri písaní posúvam svoje hranice vyššie, skúšam, čo všetko dokážem, ak naozaj po niečom túžim. A veľa z toho sa mi naozaj splnilo. K ďalšiemu snu sa postupne blížim.
Pri písaní románu Tak som to chcela, som hneď vedela, že kniha bude určená hlavne pre ženy. Čo ma však naozaj prekvapilo je fakt, že knihu už čítalo veľa mužov, čo ma samozrejme veľmi teší! Ale pri písaní si nepredstavujem, kto sú moji čitatelia, pretože som do príbehu a postáv úplne zahĺbená. Samozrejme si však vždy želám, aby v čitateľovi kniha zanechala plno emócií. A ak si aj rok pamätá, o čom kniha je, potom je román naozaj dobrý. Nový rukopis, ktorý som nedávno zaslala do vydavateľstva Ikar, je určený pre všetkých. Podotýkam, že je úplne iný ako román Tak som to chcela.
– Sú autori, ktorí píšu iba v noci, jeden známy slovenský spisovateľ tvrdí, že sa mu najlepšie píše skoro ráno. Ktorú časť dňa venuješ svojmu písaniu? Píšeš výhradne len do počítača alebo si k dispozícii svojim múzam aj keď si mimo neho?
Keďže chovám zvieratká, čas na písanie si musím naozaj vedieť ukradnúť. Nemám vymedzenú časť dňa, je to rôzne, niekedy sa mi lepšie píše v noci, inokedy v skorých ranných hodinách do východu slnka (ten si nenechám nikdy ujsť, milujem ho, v župane s veľkou kávou v ruke) a občas chvíľami cez deň. Ak mám nápady, myšlienky a som práve vonku, zapíšem si to do notesa. Verím, že to čoskoro vyriešim aj s notebookom, naozaj by som ho plne využila.
– Máš výborne rozvinutú fantáziu. Keďže písanie nie je jediná činnosť, ktorej sa venuješ, čo ti pomáha pri prepínaní zo sveta fantázie do sveta reality?
Patrím medzi ľudí, ktorí snívajú i cez deň. S postavami z mojich románov sa dokážem dokonale zžiť, všetko s nimi prežívam. Celý príbeh vidím ako na plátne v kine, takže je úplne jedno, či práve varím, upratujem, som v záhrade, alebo pri zvieratkách, celý príbeh i postavy z neho sú so mnou, všade. Realita je fantázia!
– U autorov je celkom bežné, že použijú pre svoje literárne postavy ľudí zo svojho okolia. V knihe Tak som to chcela si pre stvárnenie jednej z literárnych postáv použila svoju blízku priateľku. Naopak, postavu mamy hlavnej hrdinky si si dokonale vymyslela. Čo je pre teba jednoduchšie, vymýšľanie alebo popisovanie jestvujúceho?
Vymýšľanie si má svoje čaro, tam môžem rozvinúť fantáziu úplne naplno. Rovnako to bolo i pri postave Magic mamy v Tak som to chcela.
– Nedávno si dokončila rukopis svojho ďalšieho románu. Autorka, ktorá mi otvárala témy okolo techník písania zdôrazňovala, že je veľmi dôležité, aby sme pri písaní kníh vedeli o našej hlavnej postave všetko. Napríklad aj to, čo má hlavná postava vo vrecku. Do akej miery poznáš svoje hlavné postavy?
Pri tomto románe to bolo zložité, musela som narábať s postavami veľmi opatrne i vďaka tomu, že niektoré sú reálne a naopak niektoré vymyslené. Samozrejme musím poznať svoju hlavnú postavu, ale nebránim sa, ak ma prekvapí. Vlastne… mám rada ten pocit.
– Kto sú tvoji obľúbení autori? Ak by si si mohla zaželať, existuje taký spisovateľ (bez ohľadu na to, či je ešte na svete), od ktorého by si sa rada nechala v písaní viesť?
Čítam rôzne romány, ale nemám vybraných obľúbených autorov. Napriek všetkému medzi moje najobľúbenejšie knihy patrí Krstný otec od Maria Puza. Možno práve jeho rady ohľadne písania by ma najviac zaujali. Ale nepovedala by som, že by som sa nechala viesť v písaní, pretože každý jeden autor má svoj štýl písania, svoju vlastnú fantáziu.
– Prv, než vydavateľstvo Ikar vydalo tvoju prvú knihu, oslovila si snáď všetky slovenské vydavateľstvá. Vo svojej túžbe nájsť vydavateľa si bola z môjho pohľadu obdivuhodne neoblomná. Čo považuješ za zlomový bod, vďaka ktorému sa ti podarilo s vydavateľstvom komunikovať? Resp. čo by si odporučila iným autorom, keby sa ťa spýtali Ako nájsť vydavateľa?
No, na to rada spomínam. Pretože vďaka zatiaľ nevydanému rukopisu, som sa vlastne zblížila s tebou a stali sme sa priateľkami. Rukopis obišiel viacero vydavateľstiev a prichádzalo jedno odmietnutie za druhým (prečítajte si Ako Erikin rukopis obchádzal vydavateľstvá). Samozrejme, bola som z toho smutná, ale práve to odmietanie ma posúvalo ďalej. Vždy som bola bojovníčka, dokážem prehrať, ale nie bez boja. Potom som napísala ženský román Tak som to chcela. Veľmi som si želala, aby vyšiel práve v Ikare (pamätáš si na to, ako som ti stále o tom vravela? :-)) Onedlho ma pozvala pani Gabriela Belopotocká do Bratislavy, aby so mnou konzultovala rukopis. Pamätám si, že som mala obrovskú trému, ale veľmi rýchlo zo mňa opadla, keď som si sadla oproti nej a začali sme sa rozprávať. Vlastne už to, že bola so mnou ochotná konzultovať môj rukopis, som považovala za dobré znamenie. Rukopis som samozrejme ešte upravovala, ale výsledok stál za to. Pri opravách mi pomáhal i môj známy kamarát Kisha Breslaw, výborný editor. A tiež mi veľmi pomohlo, keď si si to prečítala i ty, Gabika. Vždy je dobré, ak dá autor svoje dielo pred zaslaním do vydavateľstva prečítať niekomu, komu verí.
Hm… ako nájsť vydavateľa? No ja sama som chcela práve Ikar, tak neviem… Tak som to chcela.
Kniha Eriky Hornákovej Tak som to chcela, vyšla vo vydavateľstve Ikar na jar v roku 2013. Bolo mi cťou podieľať sa na rukopise, na jeho prvých verziách a napokon byť spolu so Sylviou Šarköziovou a Jarmilovou Vaňovou jednou z krstnou mám jej prvého románu. Postava jej Magic mamy bola stvárnená tak, akoby bola ozajstná. Rada som si ju predstavovala a občas som vo svojich snoch za ňou prichádzala a popíjala s ňou na jej usadlosti varenú čokoládu. Ako s Erikou…
Gabriela Revická
grevicka@tricio.sk
Anotácia o knihe Tak som to chcela
Sára žije v pokojnom manželstve, no nečakané udalosti ju prinútia, aby prehodnotila svoj doterajší život. Jej rozhodnutia ovplyvňuje niekoľko postáv, ktoré sa vedľa nej vyskytujú: jej mama s magickými kulinárskymi receptmi, najlepšia priateľka Nikol, ktorá svojou nespútanou povahou zapríčiní celý rad zábavných i dramatických situácií. Všetky postavy dokopy vytvárajú príbeh o priateľstve, láske, rodine a skutočných ľudských hodnotách, no najmä o tom, že nech by nás v živote stretlo čokoľvek, ak po niečom naozaj túžime, dokážeme sa presnívať do reality. Po prečítaní tohto románu sa o tom sami presvedčíte.
Odporúčané články k téme:
Ako vydať knihu?
Venujete sa písaniu knihy a potrebujete poradiť? Viac info nájdete TU.
Foto: Erika Hornáková – súkromný album a Patrik Revický