FacebookRss

Rozhovor s Andreou Coddington – ako píšete, keď píšete

Pridal/la v/vo dňa 20-10-14

Rozhovor s Andreou Coddington – ako píšete, keď píšete

Ja, môj počítač, ticho.

Kritici ju označujú za najnovší objav slovenskej literatúry. Krátky rozhovor o tom, ako píše, keď píše, prinášame s Andreou Coddigton. Andrea prijala naše pozvanie a privítame ju aj ako vzácneho hosťa na októbrovej besede, ktorá bude súčasťou zážitkového workshopu pre autorov. Tu s Andreou otvoríme mnoho tém , vrátane príbehu, ako vznikala jej najnovšia kniha o maestrovi Jozefovi Bednárikovi. Aké to bolo spájať sa niekým, kto tu už fyzicky nie je, ale zároveň je prítomný v dušiach tisícov ľudí, aké to je, keď žena mapuje príbeh výnimočného muža. Andrea Coddington je rešpektovaná a jedna z najobľúbenejších slovenských autoriek súčasnosti. Jej knihy sú ozajstné, živé, inšpiratívne. Čitateľov vtiahnu do deja a reálií. Ako teda prichádzajú na svet jej knihy?

 

Prosím, skús popísať, ako to vyzerá, keď píšeš. Píšeš do zošita, do počítača, alebo..? „Je to vlastne veľmi

usporiadaná, čistá činnosť.  Ja, môj počítač, ticho. A zásadne za stolom, nie na gauči či v posteli.“

V akej polohe sa ti najlepšie píše kniha? Ležíš, sedíš?

Samotné písanie je súčasťou tvorby knihy. Aspoň u mňa. Mám také sterilné návyky – čisto v byte, čisto v hlave,

čisto na stole, ticho, len ja, myšlienky a počítač.
Koľko času denne sa venuješ písaniu a ktoré sú tvoje obľúbené alebo overené časy pre písanie?

„ Nie je to presne nalinajkované. Som maximalista v zmysle slova, že keď mi to ide – neprestávam,

nemám časové obmedzenia. A keď mi to nejde, lebo u mňa aj také dni sú – nesilím sa do nejakej kvóty.“

Koľko odmietnutí si dostala zo strany vydavateľstiev, kým vyšla tvoja prvá kniha? 

„Ani jedno.“

Ako dlho ti približne trvá, kým vytvoríš rukopis?

„ Vydávam jednu knihu ročne. Čiže, celý proces trvá približne rok… ale v tom sú už zahrnuté všetky kroky

potrebné na finálne držanie knihy v rukách, teda (aj leto na pláži).“

Čo sa deje potom, keď máš rukopis hotový? Kto je ten prvý človek, komu dáš svoj rukopis prečítať? 

Koľko krát si ho prečítaš, kým ho pošleš ďalej?

„Pri prvých knihách bola zrkadlom moja mama. Keď sa obmedzila na „dobré to je“, vymenila som ju.

Ale nie, je to rôzne. V každom prípade zastávam názor, že rukopis treba dať čítať iným – čím viac očí, tým lepšie.

Aj v tomto som konzervatívna, záleží mi na názore ľudí, ktorých rešpektujem, verím, že mi nechcú ublížiť,

sú to odborníci a veria mi.“

Máš svoj rituál, ktorý  Ti pri písaní nesmie chýbať?

„Ani nie. Ale ja v ničom nemám rituály.“

 

Autor: Andrea Trávničková

404