Kto sú (budúci) čitatelia vašej knihy?
Spolupracujem s novými autormi, ktorí pripravujú svoje rukopisy pre vydavateľstvá alebo uvažujú o tom, že svoje knihy vydajú sami. Pred pár rokmi som i ja hľadala niekoho, na koho sa môžem obrátiť s otázkami ohľadom prípravy rukopisu. Bolo to náročné hľadanie odpovedí na množstvo nekonečných otázok. Autori, s ktorými spolupracujem ich majú podobné ako som ich mala ja. Je podnetné byť pritom, ako im odpovede pomáhajú nájsť cestu pre ich vlastné knihy. Niektoré sú jasné, niektoré rozporuplné.
Vydavateľstvá dostávajú na svoje adresy desiatky rukopisov od nových, väčšinou neznámych autorov. Niektoré sú v stave, ktorý zodpovedá nárokom vydavateľa, mnohé však naopak, nielenže nie sú upravené štylisticky, ale neprešli ani základnou gramatickou úpravou. Rukopisy v neupravenom stave pôsobia ako surový koláč, ktorý si ešte pýta čas, keď ho dopečiete, bude zaiste chutnejší. Podrobnejšie sa príbehu rukopisov venujem v článku https://www.literarne.tricio.sk/listings/pomozte-svojej-knihe/.
Každý vydavateľ je len človek, vaše dielo ho môže zastihnúť v rôznych náladách. Je to podobne ako s čitateľom. Aj čitateľom kníh sa stane, že začnú čítať knihu, ktorá ich vôbec neosloví a paradoxne, keď sa k nej po nejakom čase vrátia, zrazu sa jej nevedia nabažiť. Čo môže čiastočne vášmu rukopisu pomôcť, je dobrý sprievodný text, referencie ľudí, ktorí ho čítali a ich úprimné vyjadrenia. Pokiaľ sú to iní autori alebo osobnosti, ktorých názor by mohol mať aspoň malý vplyv na pozornosť vydavateľa, pomôžete tak svojmu rukopisu. Na čo ale nezabúdajte je vaša cieľová skupina. Podľa nej sa môže hľadať vydavateľstvo alebo dokonca aj literárny trh (pokiaľ ide o jednotlivé krajiny).
Existuje veľa literárnych súťaží a poznám autorov i autorky, ktorí sa v nich umiestnili na prvých miestach, no ich rukopisy ešte neboli stále vydané. Prečo? Literárne súťaže sú zväčša zamerané na nejaké konkrétne témy. Mnohokrát sa stane, že sa hodnotia poviedky a neskôr dostanú víťazní poviedkári výzvu, aby napísali román. Román je však predsa len iný literárny žáner, v ktorom autor ešte nemusí byť natoľko zručný ako napríklad v písaní poviedok. Naopak, sú autori alebo aj autorky, ktoré majú rozpísané skvelé romány, ale kvôli zadaniu súťaže z nich vybrali časť, ktorá by sa mohla hodiť ako poviedka. V oboch prípadoch ide o kompromis. Mačkopes, ani mačka, ani pes. Neriešte primárne literárne súťaže a hodnotenia porotcov, vôbec nemusia predstavovať názory vašich potenciálnych čitateľov. Hľadajte svojich čitateľov. Ozaj, viete, kto sú vaši čitatelia?
Môj editor, Kisha Breslaw, s ktorým som doposiaľ spolupracovala na všetkých svojich knihách a odporučila som ho viacerým autorom, sa ma zvykne na začiatku práce na rukopise spýtať svoju obligátnu otázku: Pre koho bude táto kniha určená? Pre rodiacu sa knihu je to veľmi dôležitá informácia. Podľa odpovede sa dá nastaviť mnohé – štylistika, veľkosť písma, grafika, marketing… Zbytočne by ste sa trápili názormi čitateľov, pokiaľ nepochádzajú z cieľovej skupiny, pre ktorú je vaše dielo určené. Predstavte si, že napíšete knihu o tom, ako sa stavajú výletné lode a podstrčíte ju ženám, ktoré sa zaujímajú o témy, ako zvládnuť svoje manželstvo. Možno ju zo slušnosti prečítajú, ale nikdy to nebude ich obľúbená kniha a nebudú ju kupovať ani svojim blízkym, lebo im nedala posolstvo, ktoré by ich oslovilo. Ale napriek všetkému sa vám môže pokojne prihodiť to, čo mne. Myslíte si, že poznáte svoju cieľovú skupinu a napokon zistíte, že ste len v jej blízkosti, no stále nie v cieli…
Keď som písala Momenty zo života vydatej ženy, predstavovala som si svoje čitateľky ako široký okruh mojich priateliek a trafila som. Keď som písala knihu Juliet a tá druhá, nevidela som jasno svoje čitateľky ani čitateľov. Možno som ich mala spoznať naozaj až neskôr, lebo mi reálne prichádzali do života, až keď bola kniha na trhu už niekoľko mesiacov. Najširšiu cieľovú skupinu, ktorú moja Juliet oslovila, som viac menej nepoznala, len som ju vlastne cítila (že niekde je!). Posledné mesiace spoznávam nový okruh žien, ktoré som videla len v mojich predstavách. Mnohé z nich so mnou chcú so mnou zdieľať svoje pohľady a príbehy. Alebo sa chcú pýtať na moje myšlienky a spoznávať inšpirácie, cestu k vlastnej bohyni, atď.
,,Keď počúvaš, tak maľuj, keď rozprávaš, tak píš,“ hovorieva môj priateľ Julo Ondrej, psychológ a autor viacerých kníh venovaných aforizmom. ,,Keď píšeme, tak je dobre predstaviť si svojich čitateľov,“ chce sa mi nadviazať na jeho výrok, ,,no nie natoľko, aby sme vyrušili konanie svojich postáv. Ich slová budú mať reálnu schopnosť privolať k našej knihe tých, pre ktorých sú určené. Žiadna múdrosť, ani žiadna technika písania a už vôbec nie marketing by nemali stáť nad plynutím počas tvorby.
Gabriela Revická
Chcete vedieť Ako vydať knihu? Venujete sa písaniu knihy? Poradíme Vám.
P.S. Zaujíma vás, ako dostať váš rukopis do podoby reálnej knihy? Pozývam vás na moje workshopy zamerané pre autorov nových rukopisov. Niektoré už sú v procese, no na niektoré sa môžete ešte stále prihlásiť. Viac v článku Krátke komorné workshopy pre autorov nových rukopisov.
autori fotografií: s láskavým súhlasom autora FreeDigitalPhotos.net a Dáša Lomnická, výherkyňa 2. ceny našej súťaže o najlepšiu fotografiu na tému Dovolenka a knihy