Komentáre môjho editora
Rada by som vám predstavila ukážky spolupráce s editorom. Nie všetky vydavateľstvá ponúkajú autorom redaktora alebo editora na zredigovanie diela. Pritom aj tí najgeniálnejší a najpredávanejší spisovatelia tvrdia, že si nevedia predstaviť, keby ich rukopis neprešiel okom skúseného editora.
Kisha Breslaw – editor, s ktorým spolupracujem, si najprv moje texty prečíta a potom mi ich vráti vo farbách, poupravované a zväčša aj s komentárom, ktorý ma niekedy rozosmeje a niekedy zarazí. V takých situáciách si dávam pár dní na rozdýchanie, no keďže sa medzi nami po rokoch vytvorila hlboká dôvera a úcta k vzájomnej práci, nie je to o pochybnostiach voči komentárom, skôr o prijatí iného pohľadu, než je ten môj, autorský. No a stane sa, že to niekedy pár dní trvá. Ako Kisha vraví, dielo je významnejšie ako ego autora. J
Bozky na tvár a bozky na telo je jedna z dávnejšie napísaných (no doposiaľ nepublikovaných) poviedok, ale Kishovi som ich poslala len prednedávnom. Priebežné úpravy v texte neuvidíte, no odporúčam prečítať si jeho komentár na konci príbehu. 🙂
Bozky na tvár a bozky na telo
– Čaute, prišli sme sa rozlúčiť, – kričala celá Gabova rodina, keď vbehla do apartmánu, v ktorom bývali dve milé rodiny zo Slovenska.
– Ahojte! – skríkli obidve ženy takmer naraz a vybehli zo spálne. ,Bože, keby vedeli, pričom nás vyrušili!´ pomyslela si Tina, keď sa s nimi začali všetci vrúcne lúčiť.
– Naši chlapi sa ešte nevrátili z výletu. Išli kamsi na druhú stranu ostrova aj s deťmi,- povedala Miša. ,A my dve sme si to zatiaľ skoro rozdali,´ dopovedala v duchu.
– Nevadí, my pôjdeme. Čaká nás veľmi dlhá cesta a decká si už dali Kinedryl, ideme -povedala Gabova žena. ,Z tohto nekonečného Chorvátska,´ dopovedala si sama pre seba v duchu a zaželala si byť už doma.
– A nebude vám to tu chýbať? – spýtala sa Tina s malou dávkou irónie.
,Mne určite nie!´ pomyslela si Gabova žena, ale nahlas odpovedala za ostatnú časť rodiny:
– Našim plážovkám určite!
Spomenula si pritom na esemesku, ktorú poslala ráno bratovi. Pýtala sa ho, či si vie predstaviť, aké je „úžasné“, keď ju rodina núti pretransformovať sa na plážový typ.
– A tebe? – spýtala sa jej Miša.
Úprimne ju to zaujímalo. Celkovo ju zaujímala. Rada skúmala ľudí a ona navyše zobrazovala presne ten typ žien, ktorý ju vábil. Bola presvedčená, že keby si našla počas rodinnej dovolenky podobné rozptýlenie ako si našli ony dve s Tinou, miestne pláže by jej mimoriadne chýbali…
– No po návrate domov si môžem v pohode vysadiť magnézium. Myslím, že už ho nebudem potrebovať,- povedala a všetci sa rozosmiali. Teda všetci okrem Gaba a ich dvoch dcér.
– Budeme radi, keď sa po návrate zastavíte, – povedal Gabo.
Všetci sa znova vrúcne rozlúčili, ako keby tak neurobili už pred chvíľou a decká sa ešte raz pohádali kvôli taškám na zadnom sedadle. Gabo sa so ženou stihol pohádať už predtým, keď jeho žena zistila, že cestou domov sa nekoná žiadna návšteva Diokleciánovho paláca v Splite a ruší sa aj pôvodne naplánovaná zastávka v národnom parku. Úplne ju to dorazilo, lebo pre ňu tým celé cestovanie po Juhoške stratilo zmysel.
– Rýchlo z bodu A do bodu B a odtiaľ sa čo najskôr vykotiť v najväčších horúčavách na pláži. Čln nepoužijeme, lebo by sa musel zalepiť, ale keby aj bol funkčný, tak by sme trávili pol dňa prosíkaním, aby si ho k moru priniesol a druhý poldeň ti ďakovali, že ho máme. Potom večer do apartmánu s vlastnou kuchyňou alias all inclusive pre všetkých, ktorí majú so sebou manželku a večer sedieť na terase unudení s pivom v ruke. Ešteže sme stretli tieto slovenské rodiny!- povedala Gabovi v deň odchodu.
Nechápala, načo sa má trepať k slanej vode, keď má blízko domu sladké jazero, nemuseli brázdiť osemsto kilometrov a tešiť sa z noviniek typu, že Chorváti už spustili diaľnicu dlhú niekoľko sto kilometrov a že deťom bolo nevoľno počas celej cesty už len dvakrát.
Keď odišli, Miša s Tinou sa vrátili k pôvodnej sieste.
– Kde sme to skončili? – spýtala sa Miša a pohladila ju po krku.
Tina prižmúrila oči a oddala sa jej nehe.
– Myslím, že som bozkávala tvoje lono…
– Aha, – privinula si ju Miša bližšie k sebe… – A potom si vybozkávala celú Gabovu rodinu, – a tváriac sa, ako keby si jej počin uvedomila až teraz, si naoko pohoršene prekryla ústa.
O pár krátkych chvíľ, približne v čase, keď boli Gabove deti už pripútané na zadných sedadlách a jeho žena vytiahla pre svoje rozptýlenie knihu, ktorú plánovala počas celej cesty čítať, sa Tina opäť zohla k Mišinmu lonu a tá okamžite na akési pohoršenie zabudla.
Aj keď sú orálne otvory ohraničené krásnymi perami, nedajme sa len tak ľahko zmiasť. Nikdy nemožno tušiť, čoho sa mohli pekné pery dotýkať prv, než sa dotkli našej tváre.
Komentár editora Kisha Breslawa:
Chcela si meine komente, tak tu sú: Je to krásne pikantné, má to ľahkosť a zábavu – teda pre všetkých, ktorí nie sú bigotní heterokatolíci. Páči sa mi to! Možno by som to rozvinul do príbehov dovolenkových postáv. Posledná vysvetľujúca poznámka je poučná, ale pre jednu tvoju blízku priateľku to môže byť nová trauma. Je dosť možné, že po prečítaní tohto príbehu si bude živo predstavovať, kto koho kde bozkával predtým než ju oslintal. Napríklad pes si tiež líže pohlavie a potom vybozkáva paničke tváričku a pod… Napadla mi tiež jedna scénka z filmu Analyzuj, kde sa psychiater pýta svojho mafiánskeho klienta, prečo má milenku, keď má doma peknú manželku a mafián psychiatrovi pohoršene vysvetlí, že so ženou nemôže robiť to, čo s milenkou, lebo manželka, citujem: ,,Dyť ona s tou pusou líbá naše deti!!“ 🙂
Gabriela Revická
www.revicka.sk
Kontakt na Kishu Breslawa vám s radosťou doručím.