Interaktívne písanie – ukážka
Čo je vlastne interaktívne písanie?
Interaktívne písanie ako techniku, sme zaviedli medzi konzultačné metódy pre začínajúcich autorov s mojim editorom Kishom Breslawom. Bolo to v období, keď som s jednou mladou autorkou vytvárala spoločnú knihu. Naša tvorba bola založená na dialógoch a najlepšie sa nám tvorilo, keď sme písali v rovnakom čase. Pripojili sme sa na net a vstúpili sme do našich postáv. Tie k sebe prehovárali mimoriadne slobodným jazykom, pretože doňho nestihla zasiahnuť logika.
Interaktívne písanie je niečo medzi klasickou tvorbou a tvorivým plynutím, keď dovolíte, aby do vás vstúpil duch postavy. Predstavujem vám jednu z ukážok, ktorá je kvôli prehľadnosti textu už upravená, to znamená zbavená komentárov a chýb, ktoré sa prirodzene v pôvodnom texte vyskytovali.
Ukážka interaktívneho písania
- Čo tu robíš, Franceska? – spýtaš sa ma, keď sa za tebou nečakane objavím v lógii, z ktorej nenápadne pozoruješ, ako sa ostatní diváci zabávajú.
– Chápem, že si ma nečakala, – usmejem sa.
Keď už som tu, nemám v úmysle rozprávať ti, ako som sa k tebe dostala a akým zázrakom som zistila, kde sa nachádzaš. Chceš odpoveď, pýtaš sa ma zas, ale nepoviem ti to, len sa usmievam a vravím ti, že ťa rada vidím. V skutočnosti som viac než rada, ale nedostaneš to zo mňa. Som príliš hanblivá. Už len prísť sem ma stálo veľa síl, musela som sa dlho presviedčať, aby som sa necítila trápne…
– Pozoruješ?
Prikývneš. Vieš, že to viem, tiež to robievam.
– Pozoruješ niekoho konkrétneho? – pozriem smerom k divákom.
Chápem, že ľudia na javisku ťa príliš nezaujímajú. Sú dosť nezáživní. Na to, aby ťa zaujali, by mali mať viac skrytých pocitov a myšlienok, ktoré by si mohla analyzovať. Tamtú dámu, – ukážeš, – tretí rad, druhá z kraja, vedľa nej je pán s motýlikom.
- Vyzerá vtipne, je fešák, – poviem. – Čo ťa na nej zaujalo? – spýtam sa aj keď tuším, čo by ťa na nej mohlo zaujímať, napokon to poviem za teba. – Vyzerá záhadne, nie veľmi spokojne, ale to nevadí, už hľadá pôvod svojej nespokojnosti.
- Je na dobrej ceste, – odvetíš a podľa tvojho pohľadu ti ešte stále nejde do hlavy, ako som sa sem dostala. – No tak, Franceska, povedz mi to, – vyzvedáš.
– Chcela som ťa vidieť, – odpoviem a keďže cítim, ako sa červenám, vrátim sa pohľadom k divákom a chcem sa tváriť tak, aby si mi uverila, že viac než teba, vnímam ich.
Pozoruješ ma, cítim to. Otočím sa k tebe a usmejem sa. Pochopíš, že nie som pripravená na odpoveď. Neviem, ako by som ti slovami vysvetlila radosť zo spriaznenosti. Mohlo by to celé vyznieť príliš čudne a vôbec nie som pripravená obhajovať svoju radosť, chcem ju len zažívať.
- Som rada, že si tu, – povieš a objímeš ma.
(Takto by sa dalo v dialógu pokračovať, posudzovať pozorovaných a súbežne odhaľovať vlastné príbehy – vymyslené alebo reálne. Je ale lepšie nedržať sa striktne reality, keďže nám písanie jedinečným spôsobom umožňuje plávať vo fantázii bez hraníc. Pri interaktívnom písaní – skratka IP, zvyknem používať pre technické komentáre zátvorky ako teraz. 🙂 )
Gabriela Revická (autorka kníh Juliet a tá druhá, Ukážem Ti Slovensko/ I will show you SlovakiaI,II, Momenty zo života vydatej ženy) www.revicka.sk
Máte záujem o interaktívne písanie?
Napíšte mi na grevicka@tricio.sk