Čo kameraman nenasníma, to do záberu už nikto nedostane
Na marcový workshop Literaria, venovaný využitiu e-kníh a krátkych videí v komunikácii webstránok, kníh a rôznych produktov, prijal naše pozvanie Bc.art. Vlado Masný, zakladateľ spoločnosti „TEFstudio“, zameranej na produkciu a komplexné postprodukčné práce vo filmovej, fotografickej a televíznej oblasti. Vlado Masný je absolvent FTF VŠMU v Bratislave, odbor Strihová skladba. Od roku 2002 do roku 2014 pôsobil ako animátor a režisér v Televízii Markíza na Centre kreatívnych služieb. V súčasnosti spolupracuje na výrobe relácie „Kredenc“ pre Televíziu Markíza a „Krotitelia dlhov“ pre RTVS. S Vladom Masným sme sa rozprávali nie len o filmovej tvorbe, ale aj o knihách, budúcnosti umenia a tiež o tom, čo považuje pri filmovej tvorbe za dôležité.
– Ktoré knihy Ťa najviac potešili?
Motivačná – „Kraď jako umělec“ – Austin Kleon
Odborná – „Jak napsat dobrý scénář“ – Syd Field
Fotografická – „Helmut Newton – Work“ a „Annie Leibovitz – Photographer’s life“ to je veľmi úprimná a inšpirujúca kniha.
– Režisér, kameraman, fotograf – to všetko sú profesie, kde je kreativita na prvom mieste. Ale asi nie je jedinou ingredienciou, potrebnou pre kvalitu a úspech. Čo je pre Teba pri práci dôležité, okrem kreativity? Čo je pre Teba osobne v práci kľúčom k spokojnosti?
Okrem kreativity je podľa mňa najdôležitejšia vytrvalosť, lebo bez nej sa nedajú prekonať prekážky a nezdary, ktorých je pri hocijakej tvorbe vždy veľmi veľa. Potom, aspoň u mňa, je to tzv. pracovná disciplína, bez ktorej by sa človek ako ja (na voľnej nohe, bez šéfa, ktorý nad vami drží v ruke bič ), dostal veľmi rýchlo do termínových sklzov a to len zbytočne prináša stres. Navyše je to neprofesionálne, keď ste s niekým dohodnutí na konkrétnom termíne a ten sa nedodrží. Teda, každý deň urobím aspoň niečo, aj keď nevyzerá na sto percent, ale aspoň sa počas toho procesu postupne dopracujem k výsledku, s akým som spokojný. A vždy je lepšie urobiť malý kúsok, ako vôbec nič. Veď o tom to vlastne celé je. Všetko sa skladá s malých častí, ktoré nakoniec vytvoria vytúžený výsledok.
– Dnešné technológie prepájajú kedysi neprepojiteľné umelecké sféry: V divadlách sú bežnou súčasťou multimediálne prvky, maliari pracujú nie len s obrazom, ale aj so zvukom, film je priestorom takmer neobmedzených možností. Dostupnosť techniky a technológie dnes umožňuje tvoriť komukoľvek, bez ohľadu na talent, vzdelanie a skúsenosti. Internet je nekonečne veľkou galériou, kinosálou, knižnicou…ako podľa Teba bude vyzerať svet umenia v budúcom storočí?
Neodvážim sa predpovedať, aký bude svet umenia v budúcnosti, na to nie som práve najpovolanejší. Myslím si ale, že vďaka technológiám a internetu, keď každý môže všetko a všetko má na dosah, bude o to viac záležať na talente, nápadoch, emóciách, inšpirácii. Možno viac, ako kedykoľvek predtým. Ďalším faktorom sú ľudia pre ktorých je umenie určené. Keď nebude pre koho tvoriť, alebo ľudia jednoducho umenie nepochopia, nič im nebude hovoriť a neocenia ho, môžete mať k dispozícii všetko na svete a nebude vám to nič platné. Dúfam a verím, že budú vždy existovať ľudia, ktorí budú mať potrebu obklopovať sa krásnymi vecami a že si nájdu čas trebárs si len tak na chvíľu osamote posedieť pred obrazom či fotografiou a že im tie umelecké diela urobia svet krajším a príjemnejším.
– Je svet cez objektív kamery iný? Aký?
To, aký je svet cez objektív, záleží na tom, kto za objektívom stojí. Pretože ten si vyberá, koľko a ako ukáže. Karol Kállay raz povedal, že fotograf je človek, ktorý vidí to, čo iní nevidia. Fotograf, alebo kameraman je ten, kto rozhoduje o svetle, kompozícii, uhle, šírke záberu….jednoducho o všetkom, čo tvorí výsledný obraz. Vyberá si predlohu, čas a miesto. Len on vie, čo sa dialo mimo záber, čo ostalo vedľa „rámu“. Objektív je nástroj, ktorým sa nasnímaná skutočnosť vytrháva z kontextu jedného a zároveň vkladá do kontextu iného. Tvorca skladá k sebe jednotlivé kúsky skladačky a vytvára realitu inú, novú. Možností je nekonečne veľa a svet vnímaný cez objektív môže byž nekompromisne surový, chladný a tvrdý, a zároveň krásny, romantický a estetický.
– Scenár k filmu je jedna vec. Režisérova predstava ďalšia. Ale je to kameraman, kto zhmotňuje tieto predstavy. Do akej miery ovplyvňuje kameraman výsledok?
Úloha kameramana pri tvorbe je jednoznačná. On je ten, kto dáva dielu výtvarnosť, atmosféru, dynamiku… Môžete mať v ďalšom postprodukčnom procese hocijakých špičkových odborníkov, ale čo kameraman nenasníma, to do záberu už nikto nedostane. Filmové, či televízne dielo, vždy začína u kameramana a keď to nezvládne on, nikto po ňom už nič nezachráni. Bodka.
Ďakujem za rozhovor a teším sa na workshop.
Andrea Trávničková