Ako píše Slávka Koleničová – autorka vydavateľstva Ikar
Slávka Koleničová má 45 rokov a so svojou rodinou býva v bratislavskom Ružinove. Absolvovala Strednú zdravotnú školu, odbor detská sestra a hoci v zdravotníckom zariadení nepracovala dlho, deťom sa venuje dodnes ako opatrovateľka, priamo v ich rodine. Medzi jej záľuby patrí turistika, plávanie a lyžovanie, čítanie, lúštenie krížoviek, rada si zájde do kina na dobrý film, stretne sa s priateľmi pri príjemnom rozhovore, ale zo všetkého najradšej tvorí. Knihy sú jej vášňou odmalička i keď jej dlho ani len vo sne nenapadlo, že nejakú aj napíše J Vo vydavateľstve IKAR jej dodnes vyšli tri knihy: Nádej stratených duší (2009), Víťazné prehry (2010) a Kvarteto (2012). Ďalší román – Výhybky osudu – by mal vyjsť na jar 2015. O Slávkinej tvorbe si môžete viac prečítať na www.slavkakolenicova.sk, no odporúčame, aby ste začali čítaním nášho krátkeho rozhovoru o tom, Ako píše knihy a aké sú jej rituály, keď sa do písania kníh pustí.
– Prosím, skús popísať, ako to vyzerá, keď píšeš. Píšeš do zošita, do počítača, alebo..?
Momentálne už mám notebook, ale začínala som klasicky s perom a zošitom (niektoré mám dodnes odložené J). Potom nasledovalo klepkanie do písacieho stroja (netuším, koľko ma stál kancelársky papier a bielidlo, ale určite dosť J) a pokračovala som na pc, o ktorý som sa delila so svojimi dvoma synmi. Tí mi večne stáli za chrbtom a domŕzali, kedy skončím, lebo sa chceli hrať. Bolo to dosť komplikované, ale teraz už na to spomínam s úsmevom… 🙂
– V akej polohe sa ti najlepšie píše kniha? Ležíš, sedíš?
Sedím pri stole, ležiačky si písanie neviem predstaviť. Ale pri premýšľaní a kombinovaní, ako dej posuniem ďalej, najradšej ležím. A aj pri čítaní… 🙂
– Koľko času denne sa venuješ písaniu a ktoré sú tvoje obľúbené alebo overené časy pre písanie?
Nemám obľúbený čas, píšem, keď sa to dá. Samozrejme, ak som sama doma je to najideálnejšie a dopoludnia mi to vždy lepšie myslí J Čo sa týka množstva času, tiež to kolíše a najmä závisí od iných povinností, či pracovnej zaneprázdnenosti. Ale aj od toho, či román tvorím, alebo už len „okresávam“. Pretože vytvárať príbeh a hrať sa s postavami ma nesmierne baví, vtedy zabúdam na hodiny a som schopná stráviť pri počítači oveľa viac hodín, než pri konečnej úprave knihy.
– Koľko odmietnutí si dostala zo strany vydavateľstiev, kým vyšla tvoja prvá kniha?
Neviem, či to nazvať odmietnutím, ale keď som do vydavateľstva IKAR priniesla dva romány, ktoré som mala práve hotové, zavolala mi pani riaditeľka, že moje príbehy sa im páčia a píšem dobre, len si myslí, že by sa tie knihy nepredávali dobre. Hlavnými hrdinkami boli totiž tínedžerky a vo vydavateľstve mali názor, že dievčatá v tom veku málo čítajú. A aby som skúsila na písať niečo pre strednú vekovú kategóriu. Tak teda vznikla moja ďalšia kniha – Nádej stratených duší, ktorú už vydali bez zaváhania 🙂
– Ako dlho ti približne trvá, kým vytvoríš rukopis?
Veľmi záleží od témy, ktorú spracovávam, niektoré príbehy jednoducho potrebujú „dozrieť“. A takisto si veci mne neznáme overujem buď na internete, prípadne u fundovaných ľudí, čo tiež nejaký čas trvá. V globále je to však asi pol roka, kým som s príbehom natoľko spokojná, že ho posuniem do vydavateľstva 🙂
– Čo sa deje potom, keď máš rukopis hotový? Kto je ten prvý človek, komu dáš svoj rukopis prečítať? Koľko krát si ho prečítaš, kým ho pošleš ďalej?
Hotový rukopis si vždy ako prvý prečíta môj manžel. Jednak ho moje knihy bavia (aspoň to tvrdí), jednak vie narábať s textami a je pre mňa zároveň výborným poradcom. Najmä pri mužských postavách v románe. Má tiež skvelé postrehy, nakoľko ja už po niekoľkonásobnej úprave príbehu strácam nadhľad a vidím v texte aj to, čo tam nie je. Až keď zapracujem aj jeho poznámky a som s príbehom nanajvýš spokojná, posúvam rukopis do vydavateľstva. Ale pri úplne prvom románe, keď som si vôbec nebola istá, či moja tvorba za niečo stojí, koloval rukopis po rodine a priateľkách, aby som vedela ich názor, či s tým môžem ísť na verejnosť, alebo si mám naďalej písať iba tak pre radosť, do „zásuvky“ 🙂
– Máš svoj rituál, ktorý Ti pri písaní nesmie chýbať?
Dopoludnia šálka s kávou, popoludní s čajom a pri tom špeciálny mix hudby, ktorý som si vytvorila iba na túto príležitosť 🙂
Spracovala: Gabriela Revická