Ako píše knihy Barbora Kardošová
Väčšinou nosím v hlave jeden príbeh asi jeden rok
Barbora Kardošová vyštudovala filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Podieľala sa na množstve krátkych filmov. V celovečernom filme Modré z neba robila pomocnú réžiu (Eve Borušovičovej), napísala scenár k filmom Amálka, ja sa zbláznim a Čarovala ryba. Publikovala v internetových aj tlačených magazínoch a dlhodobo sa venuje tiež imidžu televízie – vytvára kampane, zvučky a celé promo pre komerčnú televíziu. Je autorkou viacerých knižných titulov: Náhodný scenárista, Šialene milovaná (slovenské aj české vydanie), Anjeli nespia (slovenské a slovinské vydanie), Sladko v ústach (slovenské a slovinské vydanie), Vydať sa a zomrieť, Medium love. Tento rok sa opäť vracia k svojej najmilšej práci – tvorbe pre deti. Pripravuje detskú knihu Traja kamoši a fakticky fantastický bunker. Ako milovníčka audiokníh sa rozhodla venovať aj tejto zmysluplnej činnosti, a tak možno časom nahrá a vydá aj tú vašu. V krátkej ankete nám odpovedala na otázky súvisiace s písaním kníh.
POZVÁNKA na NOVEMBROVÚ LITERÁRNU BESEDU
Barbora Kardošová a Eva Borušovičová budú hosťkami našej literárnej besedy, ktorá bude 27.11.2014 od 17tej hodiny v Bratislave. Presné miesto vám pošleme obratom po zaslaní vášho emailu (grevicka zavináč tricio.sk) s predmetom LITERÁRNA BESEDA.
Ako píšeš, keď píšeš?
-Prosím, skús popísať, ako to vyzerá, keď píšeš. Píšeš do zošita, do počítača, alebo..?
Píšem do počítača, striedavo v noci v posteli do notebooku, ráno do počítača v pracovni. A keď nemám pri sebe žiadnu z týchto možností, mám v kabelke blok, v kuchyni, na záchode, na nočnom stolíku a kade tade zápisníky, papieriky, lepiace aj iné zápisníky na poznámky.
-V akej polohe sa ti najlepšie píše kniha? Ležíš, sedíš?
Obdivujem každého jogína, čo dokáže písať poležiačky. Ja sedím.
-Koľko času denne sa venuješ písaniu a ktoré sú tvoje obľúbené alebo overené časy pre písanie?
Aha. Vlastne už som odpovedala. Kedysi to bola prevažne noc. Teraz je to každý možný voľný okamih, keď som sama, len tak so sebou. Nemám to zmerané, ale skúsenosť ma naučila, že intenzívna polhodinka je viac ako štyri hodiny úpornej snahy. A že v noci treba aj spať.
-Koľko odmietnutí si dostala zo strany vydavateľstiev, kým vyšla tvoja prvá kniha?
Žiadne, prvú knihu som si vydala sama (s veľkou pomocou Soňky B. Karvayovej) a druhá mala zaujímavý príbeh. Páčila sa hneď v dvoch vydavateľstvách, ak to mám zjednodušiť.
– Ako dlho ti približne trvá, kým vytvoríš rukopis?
Hm, to je rôzne. Knihy sa píšu inak ako scenáre. Najdlhšie som písala Sladko v ústach. Cez dva roky. Inak väčšinou nosím v hlave jeden príbeh asi jeden rok, kadejako so mnou žije a tvaruje sa. Intenzívne píšem potom možno pol roka.
-Čo sa deje potom, keď máš rukopis hotový? Kto je ten prvý človek, komu dáš svoj rukopis prečítať? Koľko krát si ho prečítaš, kým ho pošleš ďalej?
Keď dopíšem, prečítam si rukopis väčšinou len raz. Čítam ho totiž neustále priebežne ako píšem. A viem, že ho budem čítať ešte minimálne dvakrát pri korektúrach. Hneď po dopísaní mám euforickú chvíľku, ako keby som vymyslela vynález, ktorý zmení kvalitu života na zemi. Tento stav trvá maximálne pár hodín, potom posielam rukopis môjmu otcovi a asi trom priateľkám, ktoré sa tiež venujú písaniu.
-Máš svoj rituál, ktorý ti pri písaní nesmie chýbať?
Len veľa, veľa prokrastinácie (zrazu musí byť čistý stôl, poriadok v chladničke aj v kúpeľni a tak podobne) a potom oriešky všetkých druhov a slané tyčinky a čaj, litre čaju, pri počítači. A hudba k tomu.
Foto reportáž z besedy s Evou Borušovičovou a Barborou Kardošovou.
Spracovala Gabriela Revická
Ukážky z besedy s Barborou Kardošovou v rámci Literárnej a prázdninovej spoločnosti ponúkame na ďalších stránkach projektu Literario.