Spolupracujeme s jazykovou redaktorkou a editorkou Evou Melichárkovou
Warning: file_put_contents(https://www.literarne.tricio.sk/wp-content/uploads/eva_melicharkova-200x200.jpg): failed to open stream: HTTP wrapper does not support writeable connections in /home/html/slovenskedovolenky.sk/slovenskedovolenky.sk/subdomeny/literarne/wp-includes/class-wp-image-editor-imagick.php on line 885
Profil Evy Melichárkovej – lektorky autorskej školy Literario
Eva Melichárková
(rodená Čambalová, vydatá najprv Trabalková (akad. sochár Valerian Trabalka), potom Melichárková
Narodená 28. 9. 1945 v Bratislave
Otec pracoval v banke, mama bola tajomníčka knižnej redakcie vydavateľstva Príroda, ovládala 5 jazykov a fantasticky hrala na klavíri. Ja som sa učila hrať 10 rokov, ale nesiaham jej ani po päty.
Po maturite na SVŠ Novohradská som pôvodne začala študovať chémiu, ale narazila som na vysokoškolskú matematiku a prerušila som štúdium. 6 rokov som pracovala (napr. v redakcii denníka Smena ako sekretárka tzv. voľných reportérov – Gavril Gryzlov, Ján Čomaj, Tibor Procházka, Ján Smolec), vydala som sa a porodila som dve dcéry. Po druhom pôrode som rovno z pôrodnice išla na prijímacie skúšky na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského, francúzština-nemčina, učiteľský smer. Učil ma ešte profesor Felix, v štvrtom ročníku sme s ním mali prekladový seminár, už vtedy som sa rozhodla, že budem prekladať, hoci ma veľmi zaujala aj historická gramatika.
Hneď po promócii v roku 1974 som začala pracovať v Slovenskej literárnej agentúre (LITA), najprv v literárnom a neskôr v divadelnom oddelení, import – export autorských práv k dramatickým dielam. Hovorila som, že vediem detektívnu kanceláriu, pretože získať zo zahraničia originál hry alebo nájsť literárneho agenta niektorého z autorov bola občas naozaj detektívka. LITA vtedy mala exkluzivitu, túto prácu som robila ako jediná na Slovensku. Vždy som mala blízko k divadlu, mala som a mám aj veľa priateľov medzi divadelníkmi, preto som chcela prekladať drámu. Súčasťou LITY bola aj redakcia divadelných textov, môj prvý preklad bol práve pre ňu, bola to hra východonemeckej autorky (LITA musela v tých časoch povinne vydať každý rok istý počet hier autorov zo socialistických krajín). Priznám sa, že si nepamätám ani meno autorky, ani názov hry, bola to povinná jazda, aby som vôbec mohla začať prekladať a zaregistrovať sa v Literárnom fonde ako prekladateľ. Hru ani nikde neuviedli.
V LITE som pracovala až do prevratu v 89-tom, potom som takmer tri roky prekladala správy v medzinárodnej redakcii TASR. Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť, napriek tomu som sa vrátila do LITY, kde som pracovala ešte do roku 2002. Potom som zostala doma opatrovať mamu s Alzheimrom, ale v roku 2006 ma Danka Humajová zlákala do Literárneho informačného centra, kde som spolupracovala ako jedna z editoriek časopisu Slovak Literary Review a propagovala slovenskú literatúru v zahraničí. Až tu som zistila, že slovenská literatúra má svetové kvality, ale má smolu, že len málo ľudí na svete vie po slovensky.
Literárne centrum je štátna organizácia, a tak v roku 2010 už nemali v rozpočte peniaze na môj plat. Ale riaditeľka vydavateľstva Tatran Eva Mládeková ma už dlhší čas prehovárala, aby som prišla pracovať do jej vydavateľstva ako redaktorka, takže 30. marca 2010 som skončila v LIC a 1. apríla som nastúpila do Tatranu. Odvtedy tam dodnes pracujem ako redaktorka a pritom prekladám, pretože práve to je moja absolútna priorita.