FacebookRss

Rozhovor s Alexandrom Giertlym – zakladateľom vydavateľstva Eugenika

Pridal/la v/vo dňa 29-11-16

Rozhovor  s Alexandrom Giertlym – zakladateľom vydavateľstva Eugenika

Alexander Giertli, zakladateľ a majiteľ vydavateľstva Eugenika, ktoré sa už od roku 1991 špecializuje na ezoterickú literatúru a osobnostný rozvoj. Eugenika vydáva tituly slovenských i českých autorov ako aj preklady zahraničných, ktorých je väčšina. Špecialitou Alexandra Giertliho sú ruskí autori. Zámerom vydavateľstva je sprostredkovávať ľuďom kvalitné informácie, myšlienky, metódy a možnosti, ktorých spoločným cieľom je rozširovanie vedomia, múdrosť, dobré vzťahy, naplnený a zdravý život. Napriek skromným začiatkom ide o významné vydavateľstvo, ktoré vydá cca päťdesiat titulov ročne.

 
 Ako podľa vás vplýva čítanie na ľudí?
– Myslím si, že úplná priorita je práve v tom, aké myšlienky má človek v hlave a ako ich používa vo svojom živote. Od momentu, ako sa zobudí, ako reaguje na každý podnet, ktorý na neho vplýva, akým spôsobom ho posudzuje a dáva mu určitý konkrétny význam. Čítanie, rozmýšľanie o prečítanom a následné konanie je schopné meniť životy k lepšiemu. Aj motto nášho vydavateľstva znie: „Dobrá kniha môže zmeniť život“. Ak je človek schopný dianie okolo seba posúdiť pozitívne tak, že mu to stále prináša nový impulz, aby videl veci vždy z tej lepšej stránky, a podľa toho aj konal, potom to určite prinesie pozitívne zmeny aj do jeho života. To je podstata kníh, ktoré vydávame. Prinášať pozitívne zmeny do našich životov. A myslím si, že správna kniha v ten správny okamih je ten najlepší štart pre zmeny v živote. Keď je človek zafixovaný vo svojich návykoch, ktoré nadobudol v detstve, vo výchove, v rodine, v škole, nie je niekedy schopný sám z toho vykorčuľovať. A je pre nás šťastie aj tvorivé uspokojenie, že veľa ľudí hľadá tie správne odpovede a návody, ako správne konať, aj v našich knihách.

Vydáva Eugenika aj slovenských autorov?
– Áno, ale menej, ako by sme sami chceli. Väčšina ponúkaných rukopisov na vydanie je len spracovanie tém, ktoré už boli niekde napísané. Inak povedané, je to len prežuté čosi, čo už bolo povedané v iných knihách.

Keď sme pri ruských autoroch, zaujímavá je knižná séria o Anastázii od Vladimíra Megreho, ktorá sa preslávila na celom svete. Keď som ju dočítala, nevedela som, po akej knihe mám siahnuť, natoľko ma zasiahla. Nie je napísaná ktovieakým štýlom (hoci mi neprináleží hodnotiť ho), ale obsah, hĺbka myšlienok a slov vo mne rezonujú doteraz, dlho po dočítaní. 
Spomínate Megreho, ale takých ruských autorov, ktorí menia pohľad na fungovanie života je viac. Sú to témy o zdraví, vzťahoch, filozofii a psychológii života. V najbližšej dobe by sme chceli vydať aj knihy o slovanstve a našich koreňoch, z ktorých pochádzame. Myslím si, že je dôležité pochopiť pôsobenie našej minulosti na to, akí sme dnes. Veľmi zaujímavá téma je tiež rodové vplyvy na náš súčasný život. Aj na túto tému pripravujeme zaujímavú knihu. To sú práve tie nové úvahy o smerovaní, kam ísť, ako ísť a hlavne prečo.  Z našich autorov sú významní a zaujímaví tí, ktorí píšu o zdraví. Sú to hlavne českí autori, ktorí majú veľmi dobre spracované témy, ako funguje telo, ako fungujú bylinky a príroda na organizmus človeka, a v tom sú niektorí skutočne jedineční.

Ako je to s bylinkami teraz, môžu sa vydávať knižky o bylinkách naďalej?
– Zatiaľ nie je nejaký striktný zákaz, hoci sa o to určité skupiny snažia. Je to silná loby, zastrešená veľkými peniazmi, ktoré niekedy umožnia prijať zákony výhodné len pre úzku skupinu ľudí, ktoré im umožnia vytvárať ešte väčšie zisky ako doteraz. Alternatíva je o tom že môžete byť za pár centov zdravý, namiesto toho, aby ste míňali stovky eur ročne na rôzne tabletky, umelé prípravky, výživové doplnky, atď., A alternatíva nie je len o konzumácii, ale o komplexnom prístupe k zdravému životu a hlavne o prevencii.
Systém sa nastavil fantasticky…
– To je veľký biznis. Vy si doma alebo na záhrade môžete sami pestovať bylinky, zeleň, klíčky, zeleninu. Potrebujete k tomu skutočne malý priestor a je to nenáročné na čas i peniaze. Môžete to prakticky celý rok konzumovať čerstvé, nasušené alebo inak upravené a nepotrebujete k tomu nadnárodné spoločnosti, ktoré to za veľké peniaze umelé predávajú v tabletkách. V tom už nie je nič živé a je to slepá ulička. Ľudia sa tomu môžu postaviť len tak, že to nebudú kupovať a uvedomele začnú pristupovať k svojmu zdraviu. Základ je nespoliehať sa na to, že niekto iný nás vylieči, ale začať sa o svoje zdravie sám starať. A nie je to len o tabletkách, prípravkoch a výživových doplnkoch. Je to o zmene myslenia, fyzickom pohybe, stravovaní a uvedomovaní si aj určitých duchovných princípov. Aj o tomto sú knihy, ktoré vydávame.

Ako vznikla Eugenika? Plánovali ste mať svoje podnikanie v tomto rozmere, v akom funguje dnes?
– Bolo to ako so všetkým: človek najprv presne nevie, ako dosiahnuť to, čo chce. Vie len, cíti to, že tak, ako to je, mu to už nevyhovuje. Hneď po osemdesiatom deviatom som dal výpoveď, od deväťdesiateho som bol oficiálne nezamestnaný a za úspory som cestoval. Bol som v Rusku, cestoval som po celej Európe a hľadal som inšpiráciu. Niečo, čo môžem robiť sám, niečo, s čím môžem obchodovať, alebo produkovať. Vždy to napokon skončilo tým, že kdekoľvek som bol, kamkoľvek som sa dostal, skončil som pri knihách. Keď som sa vrátil a porovnal som, aké knihy som videl vo svete a že u nás na tieto témy neboli takmer žiadne, začal som chodiť po kníhkupectvách a miestach predaja kníh u nás. Vtedy sa u nás vo veľkom predávalo na uliciach na stolčekoch. Bolo to všetko veľmi živelné. Pozeral som sa, aké knihy u nás sú a aké chýbajú. Tak nejako to celé začalo. Začal som zháňať zdroje a predával knihy, čo iní vydali. Zároveň som mal túžbu sám vydávať knihy na témy, ktoré ma zaujímajú. Napríklad zdravie, zmena človeka, motivačná literatúra, astrológia atď.
Prvé regály som postavil u seba doma.Vlastne som prerobil svoj byt na distribučné miesto.

Boli to vaše knižky, ktoré sa kedysi predávali aj v čajovniach?
– Kedysi áno, ale cez čajovne sa nedokázali knižky dostať medzi ľudí. Čajovne fungovali tak, že si tam človek kúpil čaj za dvadsať korún, strávil tam pol dňa a za ten čas si prečítal knižku, ktorú chcel a vrátil ju naspäť do regála.

Autori vychádzajúci z diel iných autorov by sa pokojne mohli volať rešeršéri. Samozrejme, ich úloha má svoj význam, pokiaľ nezabudnú uviesť pramene, z ktorých čerpajú a dokážu svojím podaním vysvetliť veci, ktoré ešte stále všetci nepochopili.
– Máte pravdu. Preto teraz prichádza doba skôr nachádzať nové veci a nezaoberať sa vecami, ktoré už boli povedané. Niekedy sa to podarí, niekedy nie, v tomto je táto práca náročnejšia. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi, keď sa to celé rozbiehalo, bolo úplne jedno, čo sa vydalo. Všetko sa predalo, lebo všetko bolo pre nás nové a neznáme. Teraz nastala situácia, keď už na každú tému je veľké množstvo kníh. Ľudia sú už oveľa rozhľadenejší a sčítanejší ako v minulosti. Prišla doba väčšej osvety, informovanosti o knihách, ktoré vychádzajú. Chodí k nám oveľa viac ľudí, ktorí hľadajú nové informácie na rôzne témy, z hľadiska podľa toho, čo ich zaujíma. Kedysi nebolo treba urobiť pre predajnosť kníh vôbec nič, teraz treba urobiť osvetu. Na to slúži aj náš blog, ktorý sme vytvorili pre tento účel. Poskytnúť viac informácii.

Vnímate pretlak nových autorov? Je niečo, čo by ste autorom odporúčali? Na čo by sa mali zamerať, a čoho by sa mali vyvarovať?
– Odpoviem odpoveďou, ktorou som vám už odpovedal. Chýba tu inovatívnosť. Človek spracuje x vecí a z toho vytvorí niečo nové. Je to niečo ako napojenie sa na to, čo už tu je, len je to pred nami skryté. Ono to existuje, ale vibruje to v akýchsi iných sférach. Čaká sa len na to, kým sa dopracujeme k tomu, že sme schopní sa napojiť a pochopiť súvislosti. Presne, na čo prišiel Archimedes, keď skočil do vane – spoja sa veci, a z toho vyplynie niečo, čo je úplne nové. Niečo s úplne iným pohľadom na vec. Len človek musí byť schopný z pospájaných súvislostí urobiť správny záver. A toto si myslím, že chýba našim autorom. Autori si to zjednodušujú. Prečítajú sto knižiek, povyberajú si z nich zaujímavé vety a z nich potom poskladajú novú knižku. Nič nové nám nepovedia, len to ináč poskladajú, až sa zdá, že vznikla nová kniha, ale vôbec to tak nie je. Väčšinu ľudí už neosloví, lebo cítia, že takéto niečo už niekde čítali. Preto je u autorov také dôležité, aby si najprv prežili svoju knihu a zamerali sa na to, čo je v tom pre nás nové a prínosné.

 

Koľko nových rukopisov vám do redakcie prichádza a koľko z nich zvládate čítať?   
– Zhruba dva až tri týždenne a číta ich a vyberá redaktorka. Ja sa zaoberám rukopisom až keď redaktorka povie, že je to niečo zaujímavé a stojí to za prečítanie. Okrem toho my sami hľadáme zaujímavé tituly na vydanie. Slúži k tomu internet a knižné veľtrhy.
Prečítate si každý rukopis, ktorý vám príde do vydavateľstva? Zavážilo by trebárs, keby vám niekto odporúčal nejakého začínajúceho, nového autora?
– Áno, u nás vo vydavateľstve naša redaktorka číta a hodnotí každý jeden rukopis, ktorý k nám príde. Aj keď nám niekto povie, že ten alebo ten autor je výborný, ešte to nič neznamená. Otázka je, ako človeka osloví to, čo si prečíta.  Žiaľ, veľmi veľa rukopisov je napísaných z poskladaných vecí, nehovoria nič nové, alebo sú vyslovene zle napísané.

Myslíte, že iné slovenské vydavateľstvá takisto riešia, či je rukopis poskladaný z vecí, ktoré už boli napísané v inej knihe?
– Záleží na tom, ako a na čo sa ktoré vydavateľstvo orientuje. Pre mnohé vydavateľstvá sú niektoré rukopisy nezaujímavé kvôli ich biznis plánu. Rukopis posudzujú nie z hľadiska, čo a aké myšlienky prináša, ale na prvom mieste je reálna predajnosť – koľko výtlačkov by mala ktorá kniha dosiahnuť a koľko z nich sa reálne predá.       

Všímate si nejaké rozdiely medzi rukopismi, ktoré prichádzali kedysi a tými, ktoré prichádzajú dnes, v ére, keď autori píšu oveľa rýchlejšie? Vnímate „faktor rýchlosti“?
–  Faktor rýchlosti? (smiech) Ja vnímam i faktor množstva. Povedzme pred takými piatimi rokmi takéto knihy úplne zablokovali náš nákup práv na nové knihy a namiesto desiatich sme kúpili jednu knihu. Skôr sme sa sústredili na reedície zaujímavých knižiek, ktoré sa oplatí šíriť neustále ďalej, lebo patria medzi skvosty, ktoré sa budú stále predávať ešte veľa rokov. Majú v sebe totiž taký potenciál, že oslovia ľudí aj o dvadsať, tridsať a viac rokov.

Máte na mysli nejaké konkrétne tituly?
Štyri dohody alebo Žiadne stretnutie nie je náhodné. Je to deväťdesiat stranová kniha, ale do nej keď sa človek zahĺbi, dokáže úplne zmeniť pohľad na všetko, na vzájomné vzťahy, ako komunikujeme, vyjadrujeme sa,.. Séria kníh Ovlivňování reality alebo kniha Pros a dostaneš 1 a 2, ktorá  je tiež jedna z mojich srdcových záležitostí. Mojimi srdcovými záležitosťami sú knihy, ktorých autori, ako napríklad títo manželia, dokázali skĺbiť notoricky opakované veci, do fungujúceho systému pozitívneho myslenia. Ale nič nie je také jednoduché, ako sa zdá. Znamená to to isté, ako keď sa hráč na husliach stane virtuózom tým, že desať hodín denne poctivo cvičí – presne tak sa človek musí naučiť pozitívne myslieť a hlavne konať.  Musí sa v tom cvičiť neustále od rána do večera, aby sa z neho stal virtuóz v hre života. U nás sa to zjednodušilo do takej poučky, ktorá vôbec nefunguje v živote človeka a vtedy sú ľudia sklamaní. Oni sú presvedčení, že pozitívne myslia a potom povedia, že aj tak sa im často stávajú /z ich pohľadu a hodnotenia/ aj zlé veci, a často krát je to úplne inak, ako by oni chceli.

 

O čom je teda pozitívne myslenie?

V živote sa nám stávajú /z nášho pohľadu/ príjemné a nepríjemné situácie a vždy to tak bude. Väčšina z nás nikdy nebude žiť ako Budha, ktorý sa úplne odpojil od sveta a žil si svojím životom v absolútnej nirváne, ale to je rovnaká výnimka ako bol Ježiš Kristus, Mohamed a iní proroci. Nemôžeme porovnávať miliardy ľudí a pár jedincov, ktorí len ukázali, že sa tu dá žiť aj na iných princípoch, ako sú teraz tie naše. Celé pozitívne myslenie je postavené na tom, aby človek nikdy neupadol do sklamania alebo odsúdenia toho, čo práve prežíva. Treba si uvedomiť, že sa nám v živote stávajú veci a udalosti, ktoré potrebujeme a nie, ktoré chceme. Pozitívne myslenie je o tom, nachádzať ten pravý zmysel toho, čo sa nám v živote deje, aj keď to na prvý pohľad pre nás vyzerá ako negatívna udalosť.

A pozitívne myslenie je potrebné trénovať rovnako, ako sa trénuje akákoľvek iná činnosť, v ktorej chceme byť dobrý. Čím viac času, úsilia a nadšenia pre vec tomu venujeme, tým sa v tom stávame lepší. Môže to byť hra na hudobný nástroj, šport, akákoľvek práca, tanec, štúdium jazykov, pozitívne myslenie,… . Napríklad športovci Pelé, Messi, Nadal a iní dosiahli vo svojom odbore virtuozitu tým, že mali talent a usilovne na sebe pracovali, aby svoje schopnosti ešte viac rozvinuli. A to sa deje pri akejkoľvek činnosti. Aj pozitívny prístup k životu je potrebné sa učiť, usilovne na tom pracovať, cvičiť sa v tom a hlavne žiť.

 

Ako rieši neúspech človek, ktorý pozitívne myslenie pochopil?

Hlavne nie je sklamaný a rozčarovaný z neúspechu. Neúspech je pre neho motiváciou na sebe zapracovať, aby to bolo nabudúce lepšie. O tom je pozitívne myslenie. Nie o tom, že myslite pozitívne, usmievajte sa a všetko na svete vám bude bez problémov padať k nohám. Nikdy to tak nebude a o tom nie je život. Človek vždy bude narážať na to, že sa mu niečo zdanlivo nepodarí, nevyjde. Veľkosť človeka je v tom, že z problémov nachádza východisko. Snaží sa pochopiť príčinu neúspechu a naučí sa to urobiť lepšie, alebo inak. Ak sa mu nabudúce stane niečo podobné, hravo to zvládne a ide ďalej, až narazí na ďalšiu prekážku, ktorá ho znova niečo nové naučí. A tak stále dokola – Perpetum Mobile života.

O tomto hovorí aj kniha Pros a dostaneš. Poukazuje na to, že sú aj pády a človek je silný práve tým, že vstane, porozmýšľa o tom a pochopí, prečo sa mu to stalo. A práve o tomto veľa ľudí nemá ani poňatie. Preto sa mnohým ľuďom nedarí meniť život k lepšiemu. Ľudia sú rýchlo sklamaní, lebo chcú výsledok hneď a bez akýchkoľvek problémov. A keď problémy prichádzajú hovorí, že pozitívne myslenie nefunguje. Predstava väčšiny ľudí o pozitívnom myslení je tá, že zrazu z jeho života zmiznú všetky problémy, nastane hojnosť všetkého a keď sa toto neuskutoční čím skôr, tak podľa nich to nefunguje.

Osobne si myslím, že kniha Secret veľmi poškodila pozitívne myslenie, pretože učí o zázrakoch, ktoré v tom podaní, ako o tom píše, neexistujú. Ona vás len zavedie, presviedča vás, že je to všetko ľahké a jednoduché a len ona vám dá návod na bezstarostný život v hojnosti. Ja hovorím, že keď niekto tvrdí o knihe, že vás za sedem týždňov naučí po anglicky, tak si ju kvôli tomu nekupujte. Budete sklamaný, pretože  veríte tomu, že to tak aj bude. To isté robí kniha Secret. Sľubuje niečo, čo nevie splniť. To je práca, práca na sebe, neustále vzdelávanie sa, a keď si človek myslí, že, ako to bolo aj v Secrete – stačí pozitívne myslieť na peniaze a oni sa vám objavia v peňaženke, tak to je jednoducho… (smiech)

Predávate Secret?
– Áno, ale doporučujeme iné knihy, ktoré považujeme za lepšie v oblasti pozitívneho myslenia.

Čím to podľa vás je, že okolo Secretu dokázali spraviť taký dokonalý marketing?

– Šikovní ľudia v oblasti PR a samotná autorka, ktorá je veľmi úspešná podnikateľka. To bola doslova celosvetová reklamná kampaň ako aj Harry Potter, ktorá bola skutočne dobre urobená. Prirovnal by som to k tomu, ako keď chce niekto, trebárs nejaké veľké americké filmové štúdio, predať zlý film, urobí dobré upútavky, vytiahne nejakú dobrú myšlienku, ktorá naozaj osloví a presvedčí ľudí, že je to zaujímavé. Ľudia prídu, kúpia si lístok a po zhliadnutí si povedia, že to boli vyhodené peniaze. Ale štúdio svoje peniaze dostalo.  Kniha urobila veľký obrat, ale nepohne s myslením ľudí ani o milimeter. Všetky ďalšie knihy od tej istej autorky mali už len zlomkovú predajnosť Secretu. Existujú iné knihy, ktoré sa budú predávať aj o sto rokov. Majú v sebe totiž potenciál, ktorý vysvetľuje problematiku hlbšie, ukazuje im cestu, ktorá je pre nich skutočná, že keď človek po nej ide, cíti zmeny. Na rozdiel od nich, Secret učil o zázraku na americký spôsob a ľudia vždy túžia rýchlo a okamžite vyriešiť všetky svoje problémy. A na tomto bol postavený celý PR Secretu. Na každej piatej strane je v nej povedané, aké je to jednoduché, stačí pomyslieť na peniaze a máte ich, na zdravie a máte ho a to je to, čo nikdy nebude takto jednoducho fungovať. Ale väčšina práve po takejto jednoduchosti túži a preto bola aj tá dobrá predajnosť. Takáto kniha upadne do zabudnutia a priam vychová odporcov pozitívneho myslenia, ktorí budú hovoriť, že to podľa toho skúšali, ale v ich živote nenastala žiadna zmena k lepšiemu.

Združujem okolo seba autorov, ktorí sa venujú písaniu rodových kníh. Rodová kniha nie v zmysle rodokmeňa, ale v zmysle posolstiev a odkazov pre náš rod, ktorá má významné miesto najmä vo svojej rodine. Máte tip, kto zo zahraničných autorov sa touto témou zaoberá?

-Myslím si, že ruský autor Sineľnikov vychádza vyslovene zo základov, kde sa človek narodil, kde má zapustené svoje korene, ktoré bez toho, aby sme si to uvedomovali, majú na nás neustály vplyv. Vychádza to z určitých energetických prepojení, z toho, ako vlastne všetko so všetkým súvisí, i z toho, že už niekto dávno pred nami nás formoval. Všetko, čo sme, je dané práve tou dlhou cestou, ktorá nás sprevádza a my v sebe nesieme všetky tieto odkazy. Sto, dvesto, tristo rokov pred nami nás niekto, naši predkovia dostali tam, kde sme vlastne teraz. A teraz sa učíme, ako toto celé pochopiť. Mnoho ľudí to ani nevníma, neuvedomuje si, že sme vlastne vytvorení našimi rodovými prepojeniami do obrazu, v ktorom práve teraz sme. Mne sa osobne páči tým, že píše veľmi jednoducho a zrozumiteľne a napísal skutočne veľa dobrých kníh na rôzne témy.

Rozhovor s Alexandrom Giertlym pre Autorskú školu Literario pripravila Gabriela Revická

404